Foto: Internet Archive Book Images, No restrictions, via Wikimedia Commons

Vedci skúmali vrak ponorky z 1. svetovej vojny. V hviezdiciach aj mušliach potvrdili stopy po výbušnine.

Pod hladinou Severného mora sa ukrýva dedičstvo dvoch svetových vojen, ktoré môže predstavovať problém ešte celé desaťročia. Staré vraky lodí a ponoriek totiž postupne korodujú a spolu s ich konštrukciou sa do morského prostredia môžu uvoľňovať aj zvyšky munície a výbušnín. Jedným z varovných príkladov je nemecká ponorka UC-30, ktorá leží pri dánskom pobreží už viac ako sto rokov.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Ako informuje portál ScienceDaily na základe materiálov poskytnutých od Aarhus University, ponorka UC-30 sa potopila 19. apríla 1917 počas prvej svetovej vojny. Na palube mala 18 námorných mín a šesť torpéd. Po problémoch s motorom sa vracala z neúspešnej misie pri Írsku späť do Nemecka. Domov však už nedorazila. Narazila na britskú mínu a následne sa potopila. Zahynulo všetkých 27 členov posádky.

Horns Rev
Pobrežie útesu Horns Rev, pri ktorom stroskotala loď UC-30. Foto: Paepse, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Objavili ho až v roku 2016

Vrak zostal celé desaťročia stratený. Až v roku 2016 ho objavil dánsky potápač Gert Normann Andersen. Neskôr sa stal predmetom vedeckého výskumu v rámci projektu NorthSeaWrecks, ktorý sa zaoberá environmentálnymi rizikami historických vrakov.

Výskumníci odobrali vzorky vody a sedimentov z okolia ponorky a skúmali aj morské organizmy žijúce v jej blízkosti, napríklad hviezdice a mušle. Výsledky ukázali, že z vraku unikajú do okolitého prostredia stopy TNT. Výbušniny sa podarilo identifikovať vo vode, morskom dne aj v živých organizmoch.

Problém môže narastať

Podľa vedcov zatiaľ ide predovšetkým o lokálne znečistenie. Problém však môže postupne narastať. Korózia totiž oslabuje konštrukciu vraku a môže odhaľovať ďalší výbušný materiál ukrytý vo vnútri mín.

UC-30 pritom nie je výnimočným prípadom. Dánska odborníčka Katrine Juul Andresen v roku 2024 pripravila správu pre Dánsku agentúru na ochranu životného prostredia, ktorá sa zaoberala rizikami historických vrakov v dánskych vodách. Podľa jej zistení sa v týchto vodách nachádza až 10 127 vrakov. Približne 15 percent z nich pochádza z obdobia okolo prvej a druhej svetovej vojny.

Rozsah problému súvisí s intenzívnymi bojmi, ktoré sa v Severnom mori odohrávali počas oboch konfliktov. Nemecko aj Veľká Británia sa snažili kontrolovať strategické námorné trasy a obmedziť zásobovanie svojho protivníka. Okrem ponoriek zohrávali významnú úlohu aj námorné míny. Počas prvej svetovej vojny ich bolo v Severnom mori položených približne 190-tisíc.

Severné more
Foto: MODIS Rapid Response Team, NASA/GSFC, Public domain, via Wikimedia Commons

Ďalšou významnou udalosťou bola bitka pri Jutsku, jedna z najväčších námorných bitiek v histórii. Stretnutie britského a nemeckého loďstva si vyžiadalo tisíce životov a zanechalo po sebe množstvo potopených plavidiel. Ich pozostatky dnes tvoria súčasť morského dna.

Odstrániť výbušniny nie je jednoduché

Odstránenie munície pritom nie je jednoduché ani lacné. Jednou z možností je výbušniny vyzdvihnúť a následne bezpečne zneškodniť. Ďalšou alternatívou môže byť ich likvidácia priamo pod vodou. Takýto postup však môže byť problematický, pretože výbuch môže rozptýliť škodlivé látky do širšieho okolia.

Rozhodujúce sú preto miestne podmienky. Smer morských prúdov, charakter dna či poloha samotného vraku môžu ovplyvniť, či by odpálenie munície problém vyriešilo, alebo naopak znečistenie ešte zhoršilo. Vedci preto hľadajú šetrnejšie riešenia. Jednou z možností sú podmorské roboty schopné pohybovať sa po morskom dne, mapovať polohu munície a monitorovať stav vrakov. Niektoré zariadenia by v budúcnosti mohli byť schopné nebezpečné predmety aj vyzdvihnúť a následne ich zneškodniť.

Nie každý vrak však bude potrebné odstrániť. Ak je plavidlo alebo munícia úplne či čiastočne pochovaná pod vrstvou piesku a sedimentov, riziko úniku škodlivých látok môže byť podstatne nižšie. Najväčšou výzvou preto nebude vyčistiť všetky vraky, ale určiť, ktoré z nich predstavujú najväčšiu hrozbu.

Uložiť článok

Najnovšie články