Astronómovia oznámili objav nového druhu vesmírneho telesa, ktoré nazvali „čierno-dierová hviezda“ (kvázi-hviezda). Tento objav by mohol vyriešiť záhadu zvláštnych červených bodiek pozorovaných v ranom vesmíre.
správy od nás budete mať ako prví.
Objekt vyzerá ako hviezda veľkosti našej slnečnej sústavy, no produkuje 100 miliárd ráz viac energie než akákoľvek hviezda – čo je výkon bližší tomu, ktorý produkuje čierna diera. Kvázi-hviezdu, ktorá pochádza z obdobia 660 miliónov rokov po Veľkom tresku, objavil tím astronómov vedený USA pomocou Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST), uvádza sa v štúdii publikovanej v časopise Nature.
Červené bodky
Od spustenia najvýkonnejšieho teleskopu v histórii v roku 2022 bolo zaznamenaných mnoho mimoriadne jasných objektov nazývaných malé červené bodky, ktoré vedcov zmiatli. „Čo presne tieto objekty sú, bolo jednou z najdiskutovanejších tém éry JWST,“ povedal hlavný autor štúdie Rohan Naidu z Havajskej univerzity. Tím sa snažil nájsť odpovede na inú záhadu: prečo JWST stále nachádza jasné galaxie v ranom vesmíre, keď sa predpokladalo, že je príliš skoro na ich vznik.
Pri prezeraní snímok si všimli jednu z týchto červených bodiek. „Keď vidíme niečo veľmi červené vo vesmíre, často predpokladáme, že je to obklopené prachom, ako je sadze alebo popol,“ povedal spoluautor štúdie Robert Simcoe z Massachusettského technologického inštitútu. „Rovnako ako dym z kanadských požiarov nedávno zafarbil oblohu v Bostone dočervena, aj astronomické objekty môžu vyzerať červenejšie, keď ich vidíme cez závoj prachu,“ dodal.
Avšak analýza dát ukázala, že pri určitých vlnových dĺžkach svetlo objektu jednoducho zmizlo. Prekvapivo to naznačilo, že za červenou farbou nie je prach, ale vodík. To vysvetľuje farbu objektu, no nie jeho obrovskú energetickú produkciu. „Nemôže to byť poháňané jadrovou fúziou, ktorá je zdrojom energie všetkých hviezd,“ vysvetlil Naidu.
Modelovanie ukázalo, že najpravdepodobnejším scenárom je, že objekt je poháňaný centrálnou čiernou dierou obklopenou plynovým obalom, ktorý mu dáva vzhľad hviezdy. Tím pomenoval objekt MoM-BH*-1, kde BH a hviezdička znamenajú čierno-dierová hviezda a číslovka jeden naznačuje, že veria, že existuje viac takýchto objektov.
„Každá malá červená bodka môže byť čiernou dierovou hviezdou,“ povedal Naidu. „Čo je na MoM-BH*-1 výnimočné, je, že táto hviezda čierna diera úplne prežiaruje svoju hostiteľskú galaxiu, takže vidíme čisté svetlo kvázi-hviezdy.“
Za Plutom našli „tajomný svet“
Medzi ďalšie veľké vesmírne objavy posledných mesiacov patrí aj malý a málo známy objekt za Plutom, ktorý môže mať podľa najnovších zistení vlastnú atmosféru, oznámili to v máji japonskí astronómovia. Ak sa zistenie potvrdí, išlo by o druhé vesmírne teleso v Slnečnej sústave za Neptúnom, ktoré má atmosférou, okrem samotného Pluta.
Objekt s označením (612533) 2002 XV93, široký približne 500 kilometrov, sa nachádza takmer 40 krát ďalej od Slnka ako Zem, teda asi šesť miliárd kilometrov. Ide o tmavé teleso Kuiperovho pásu, ktoré je možné pozorovať len vtedy, keď prechádza pred vzdialenou hviezdou.K takémuto prechodu došlo v januári 2024.
Astronómovia zaznamenali, že hviezdne svetlo sa po zákryte neobjavilo okamžite, čo naznačuje, že ho čiastočne filtrovala tenká atmosféra. Podľa štúdie v časopise Nature Astronomy môže byť päť až desaťmiliónkrát redšia než atmosféra Zeme.
„Doteraz bolo Pluto jediným transneptúnskym objektom s potvrdenou atmosférou,“ povedal pre AFP hlavný autor štúdie Ko Arimacu z Národného astronomického observatória Japonska s tým, že také malé telesá sa doteraz nepovažovali za schopné udržať atmosféru.
„Tento objav preto spochybňuje predstavu, že malé ľadové svety na okraji Slnečnej sústavy sú prevažne neaktívne a nemenia sa,“ dodal. Vedci zatiaľ nevedia určiť, ako atmosféra, ktorá nemá dostatočnú hustotu, aby v nej mohol existovať život, vznikla. Jednou z hypotéz je, že by mohla pochádzať z plynov unikajúcich z vnútra telesa, napríklad pri erupciách ľadových vulkánov.
Nahlásiť chybu v článku