So zákerným ochorením sa počas života stretne každý z nás – a to opakovane. Ako tvrdia odborníci, vo väčšine prípadov však o tom vôbec nevieme, pretože nádorové bunky zlikviduje náš imunitný systém ešte skôr, ako stihnú napáchať škody.
správy od nás budete mať ako prví.
Českým vedcom sa podarilo odhaliť mechanizmus, ktorý rozhoduje o tom, kedy sa tento prirodzený proces zlomí a začne sa rozvíjať rakovina, ako informoval český portál TN.cz.
Prelomový objav vedcov zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC) a Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne prináša nové poznatky o tom, ako medzi sebou komunikujú bunky a čo rozhoduje o ich ďalšom osude. Výsledky ich výskumu zaujali aj prestížny vedecký časopis Science Advances a odborníci ich označujú za významný krok v pochopeniu vzniku nádorových ochorení.
Poškodené bunky vznikajú každý deň
Rakovina patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete a každoročne si vyžiada približne desať miliónov životov. Jej vznik sa začína poškodenou bunkou, ktorá namiesto prirodzeného zániku začne nekontrolovane rásť, deliť sa a prestane správne komunikovať so svojím okolím.
To však neznamená, že každá takáto bunka automaticky vedie k vzniku nádoru. Naopak, odborníci upozorňujú, že podobné bunky vznikajú v ľudskom tele neustále a vo väčšine prípadov ich organizmus dokáže odstrániť skôr, ako sa stanú nebezpečnými.
“Dokonca sa hovorí, že ide o poruchu imunity a že každý z nás počas života mnohokrát prekoná rakovinu, no správne nastavený imunitný systém ju dokáže zlikvidovať. Až v momente, keď imunitný systém z rôznych príčin zlyhá, sa rakovina začne rozvíjať,“ vysvetlil lekár Cyril Mucha.
Vedci našli biologický prepínač
Práve komunikácia medzi bunkami sa ukázala ako kľúčová. Výskumníci sa zamerali na signalizačnú dráhu WNT, ktorá koordinuje fungovanie miliárd buniek v ľudskom tele. Doteraz nebolo jasné, akým spôsobom tento proces prebieha.
Brnianskemu tímu sa podarilo zistiť, že bunka nereaguje na podnety postupne, ale funguje na princípe biologického prepínača. Inými slovami, rozhodujúci proces sa spustí až po prekročení určitej hranice.
“Zistili sme, že proteín DVL sa správa ako prepínač. Svoju štruktúru zmení vo chvíli, keď záporný náboj na jeho povrchu prekročí určitú prahovú hodnotu. Až vtedy sa jeho štruktúra preskupí a umožní ďalší krok v prenose signálu,“ uviedol prvý autor štúdie Miroslav Micka. Práve tento mechanizmus vedci označujú za takzvaný “bod zlomu” bunky – okamih, keď sa rozhoduje o tom, či bude bunka naďalej fungovať normálne, alebo sa vydá na cestu vedúcu k vzniku nádoru.
Nová nádej pre výskum rakoviny
Dlhé roky sa vedci po celom svete snažili odhaliť tento kritický moment. Nové poznatky by mohli zmeniť spôsob, akým odborníci chápu vznik rakoviny, a v budúcnosti pomôcť pri vývoji presnejších diagnostických metód aj cielenej liečby.
Hoci objav zatiaľ neznamená okamžitý vznik nového lieku, predstavuje dôležitý základ pre ďalší výskum. Ak sa podarí tieto poznatky preniesť do klinickej praxe, lekári by mohli zasiahnuť ešte predtým, než sa z poškodených buniek stane život ohrozujúce ochorenie.
Výskum českých vedcov by tak mohol priniesť nielen nové pochopenie jedného z najzložitejších biologických procesov, ale aj nádej, že budúce generácie budú vedieť rakovine predchádzať alebo ju zastaviť v jej úplných začiatkoch – ešte skôr, ako dostane šancu naplno sa rozvinúť.
O tom, že vedci robia pokroky v odhaľovaní mechanizmov vzniku rakoviny, svedčia aj ďalšie výskumy. Nedávno sme písali o štúdii, ktorá sa zamerala na rastúci výskyt rakoviny hrubého čreva u mladých a poukázala na prekvapivý spoločný faktor.
Nahlásiť chybu v článku