Prvým známym sériovým vrahom bola žena. Locusta vyčíňala v rovnakom storočí, ako žil Ježiš

Keď sa povie sériový vrah, väčšina ľudí si ako prvé vybaví mená ako Jack Rozparovač, Ted Bundy či Jeffrey Dahmer. V prípade ženských sériových vrahýň pravdepodobne musia popremýšľať dlhšie, kým sa dopracujú k menám ako Aileen Wuornos či Mary Ann Cotton. Zabúdať pritom netreba ani na Alžbetu Bátoriovú, uhorskú grófku, o ktorej sa tradovalo, že sa kúpala v krvi slúžok, aby ostala mladá a krásna.

Zatiaľ čo svet si viac spája so sériovými vraždami mužov ako ženy a práve tieto príbehy sa stali námetmi mnohých populárnych filmov a seriálov, v skutočnosti je prvým zdokumentovaným sériovým vrahom žena. Jej príbeh nás pritom zavedie až do 1. storočia, ktoré je známe predovšetkým ako úsvit nášho letopočtu a obdobie vzniku kresťanstva, keďže zahŕňa život Ježiša Nazaretského a šírenie Nového zákona po rímskom svete prostredníctvom misionárov, ako bol apoštol Pavol.

Žena, ktorá desila aj Rimanov

Staroveký Rím bol brutálnym miestom, kde ľudský život nemal vysokú cenu. Rimania akceptovali násilie a útlak ako súčasť každodenného života, o čom svedčilo aj ich hrozné zaobchádzanie s otrokmi. Vládnuce triedy tejto epochy sú často charakterizované škandálmi, drámami, bojom o moc a dokonca aj vraždami. Nebolo pritom žiadnym tajomstvom, že cisári si bežne nešpinili vlastné ruky, keď šlo o odstránenie ich rivalov či zradcov.

V prvom storočí n. l. však aj samotných Rimanov vydesili vraždy a praktiky ženy známej ako Locusta Travička.

Locusta bola zapletená do smrti nespočetného množstva ľudí a zohrala kľúčovú úlohu v samotných dejinách cisárskej rodiny. Vo svojej dobe patrila k najfascinujúcejším ženám starovekého Ríma. Keďže si ju najali minimálne dvaja rôzni cisári, ktorí chceli využiť jej odborné znalosti, bola obávaná a rešpektovaná pre svoje vedomosti aj výsostné postavenie vo vnútornom okruhu panovníkov. Hovorí sa o nej pritom nielen ako o prvej zdokumentovanej sériovej vrahyni, ale mnohé zdroje uvádzajú aj to, že bola prvým zdokumentovaným sériovým vrahom celkovo.

Rovnako ako pri mnohých iných ženách starovekého sveta, väčšina našich vedomostí o Locuste pochádza od klasických mužských historikov, ktorí sa s ňou nikdy nestretli. Patrí medzi nich Tacitus v Análoch, Suetonius v Životopisoch dvanástich cisárov (časť o Neronovi) a Cassius Dio. Sama po sebe nezanechala žiadne písomné záznamy a mnohé detaily z jej života sú značne nejasné, upozorňuje portál HISTORYHIT.

Dokázala otráviť aj tých najmocnejších

V čase, keď Locusta žila, sa vedomosti o jedoch postupne rozširovali a otrava sa stala obľúbenou metódou vraždy. Mocichtiví ľudia trpeli čoraz väčšou paranojou a mnohí si najímali otrokov ako ochutnávačov. Tí museli pred konzumáciou ochutnať sústo z každého jedla či dúšok z nápoja, aby zaistili ich bezpečnosť. Napriek tomu existovala žena, ktorej jedy dokázali odstrániť aj tých najmocnejších.

Ako píše portál Classical Wisdom, o Locuste sa zmieňuje niekoľko historických prameňov. Všeobecne sa predpokladalo, že pochádzala z Galie (rímska provincia približne na území dnešného Francúzska, Belgicka a severného Talianska, pozn. red.). Nie je však známe, či do Ríma imigrovala dobrovoľne, alebo ju tam priviedli ako otrokyňu.

Tradovalo sa, že pochádzala z chudobnej roľníckej rodiny a umeniu miešať jedy sa naučila od svojich keltských predkov. Verí sa, že Locusta bola svojmu „remeslu“ plne oddaná a podrobne študovala množstvo rastlín a bylín, čo jej umožňovalo vyvíjať stále nové druhy jedov.

Mala pomocníčky, ktoré nie sú až také známe

Nepracovala pritom sama. Podľa zdrojov sa mala v Ríme spojiť s Canidiou a Martinou, čím vytvorili neblaho preslávené trio travičiek. Presná povaha vzťahu medzi týmito ženami nie je známa, no Locusta medzi nimi jednoznačne vynikala. Špekulovalo sa, že bola buď najšikovnejšia z celej trojice, alebo dokonca ich vodkyňa a práve Locustino meno je z nich najznámejšie.

O služby tejto trojice bol podľa všetkého veľký záujem, a to najmä zo strany boháčov, a ich jedy boli podozrivé pri mnohých vraždách. Z toho dôvodu skončili minimálne dvakrát vo väzení, no zakaždým ich prepustili po zásahu niektorého z ich vplyvných aristokratických klientov.

Pomohla Nerovi na trón