Na Slovensku padol nový teplotný rekord 41,3 stupňa Celzia. Tak horúco tu nikdy nebolo

Včerajší teplotný rekord mal byť prekonaný.  Stanica v Kamenici nad Hronom namerala podľa údajov SHMÚ 41,3 °C. 

V Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky zaznamenali v utorok nový absolútny teplotný rekord. V obci v Nitrianskom kraji namerali 41,3 stupňa Celzia. TASR o tom informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár.

Hodnotu zaznamenali na automatickej zrážkomernej stanici v Kamenici nad Hronom. „Údaj je zatiaľ operatívneho charakteru, v najbližších dňoch ho budeme overovať,“ dodal Garčár. Pripomenul, že nový rekord prekonáva hodnotu nameranú v pondelok (29. 6.) v Turni nad Bodvou, kde maximálna teplota vzduchu dosiahla rovných 41 stupňov Celzia.

V uplynulých dňoch najskôr padli rekordy maximálnych teplôt nameraných počas júna, v pondelok (29. 6.) padol aj absolútny teplotný rekord z júla 2007, kedy bolo v Hurbanove nameraných 40,3 stupňa Celzia.

Padol aj rekord v Maďarsku

V severomaďarskom meste Szécsény namerali v utorok 42 stupňov Celzia, čím padol absolútny celoštátny teplotný rekord. Doposiaľ najvyššiu teplotu v Maďarsku zaznamenali v juhomaďarskom Kiskunhalasi 20. júla 2007, kde ortuť teplomera stúpla na 41,9 stupňa Celzia, uviedla maďarská meteorologická služba HungaroMet, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server nepszava.hu konštatoval, že koniec dňa je ešte ďaleko, takže nameraných 42 stupňov Celzia nemusí byť vrcholom.
Okrem celoštátneho rekordu bol prekonaný aj teplotný rekord hlavného mesta s hodnotou 41,0 stupňa Celzia, pričom doterajší rekord 40,7 stupňa Celzia namerali 20. júla 2007.

Včera padol rekord u nás

Na Slovensku v pondelok padol teplotný rekord, jeho hodnota je 41 stupňov Celzia. Nameraný bol na zrážkomernej stanici v Turni nad Bodvou v okrese Košice-okolie. Bol tak prekonaný absolútny teplotný rekord z júla 2007, keď v Hurbanove namerali 40,3 stupňa Celzia. TASR o tom informovali zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Čo sa deje?

„Synoptickou príčinou masívnej vlny horúčav je postupný vývoj horúcej rozsiahlej blokujúcej anticyklóny. Pretrvávajúcim prílevom horúceho vzduchu zo severozápadnej Afriky nad juhozápadnú a západnú Európu vznikol tzv. „heat dome”, ktorý zablokoval štandardnú západnú cirkuláciu. Zotrvával tak nad oblasťou dlhšiu dobu, bez výraznej zmeny, a len pomaly sa začal presúvať ďalej na východ,“ uviedol pre interez meteorológ spoločnosti GOSPACE LABS/Meratch Miroslav Šinger, ktorý vyučuje aj meteorológiu na FMFI UK.

Dodáva, že možné teplotné maximum, nie je možné to zhora jednoznačne ohraničiť.

Mestá majú ľuďom v boji s teplotami pomáhať

Šinger dodáva, že krátkodobo by mestá mohli umiestňovať čo najviac verejných chladiacich zón, hydratačných staníc, mať otvorené plavárne a rôzne miesta s klimatizáciou. Veľmi dôležitá je cielená intervencia na rizikové skupiny (seniori, deti, ľudia s chronickými chorobami) a obmedzenie vonkajšej práce počas najteplejších hodín, skrátenie pracovnej doby v neklimatizovaných kancelárskych priestoroch.

Ďalej je možné zamedziť akumulácii tepla aj použitím vhodného typu a farby povrchov (svetlé strechy a chodníky), vysádzať a hlavne nevyrubovať stromy a zeleň (jeden mohutný strom zníži lokálnu teplotu aj o 10 °C, stačí sa prejsť parkom a potom betónovým námestím), a potom ďalšie ako permeabilné povrchy, vodné prvky a vetracie koridory v územnom plánovaní.

Dlhodobo je vhodné prejsť na tzv. modro-zelenú mestskú infraštruktúru, garantovať klimatizáciu v nemocniciach, školách a domovoch dôchodcov a pod. a tepelnú odolnosť zahrnúť ako dôležitý parameter do stavebných predpisov. 

Pozri aj:

Čo sa to deje s počasím? Vznikla „tepelná kupola“, horná hranica neexistuje, tvrdí meteorológ