Asi 40 metrov hlboká priepasť nebola pre jaskyniarov neznáma. Na jej dno zostúpili už v minulosti, aby ju zamerali. „Teraz do nej opäť zostúpili najmladší členovia jaskyniarskej skupiny. Jej prieskum bol korunovaný úspechom. Z jej dna po odhrabaní balvanitého nánosu prenikli do rozvetvujúcej chodby dlhej asi 100 m, kde sa na jej konci nachádza menšie nehlboké jazierko so sifónom – náhle zúženie krasovej podzemnej chodby, pri ktorom sa strop skláňa do pevnej alebo tekutej výplne jaskyne brániacim v ďalšom postupe,“ vysvetlil speleológ Stanislav Pavlarčík.
Ako ďalej doplnil, tento objav považujú za významný úspech. „Zároveň je to výzva na ďalší náročný prieskum, ktorý nielen osvetlí históriu objavu týchto priestorov, ale aj odkryje ďalšie pokračovanie do útrob záhadnej a perspektívnej Belianskej jaskyne,“ dodal.
Jaskyniari priepasť Peklo prvýkrát preskúmali v roku 1939 pod vedením Vojtecha Benického. Belianska jaskyňa je jedinou pre verejnosť sprístupnenou jaskyňou na území Tatranského národného parku. Jej celková dĺžka je 3829 m s hĺbkou 168 m. Prehliadková trasa pre verejnosť meria 1370 m s prevýšením 112 m.
Pozri aj: Keď na Lomnickom sedle vyjde Slnko, lyžovačka sa zmení na idylku ako z rozprávky
TASR
Nahlásiť chybu v článku