Zbojnícka jaskyňa v Malých Karpatoch neďaleko obce Borinka v okrese Malacky bude opätovne sprístupnená verejnosti. V súvislosti s dočasne uzavretou jaskyňou o tom informovala Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR.
Zbojnícka jaskyňa bola dočasne uzatvorená
Ochranári pripomenuli, že Zbojnícka jaskyňa bola dočasne uzatvorená v súvislosti s plánovaným biospeleologickým výskumom a preverovaním informácií o možnom výskyte vzácneho druhu bezstavovca. O jej uzatvorení rozhodlo v polovici mája vedenie Správy slovenských jaskýň (SSJ).
„Rozhodnutie nevyplývalo z jednotného odborného stanoviska všetkých dotknutých odborných pracovníkov,“ upozornili štátni ochranári. Poukázali zároveň na to, že SSJ disponovala výsledkami viacerých zoologických prieskumov realizovaných v Zbojníckej jaskyni ešte pred jej sprístupnením verejnosti (jeseň 2025) vrátane doteraz posledného komplexnejšieho prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2021 za účasti zoológov z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Vzácneho bezstavovca nenašli
„Počas doterajších výskumov bolo v jaskyni zaznamenaných 77 druhov bezstavovcov, pričom išlo prevažne o bežné druhy typické pre kontaktnú zónu medzi povrchovým a podzemným prostredím Malých Karpát. Odborní pracovníci zároveň nemali k dispozícii nové nálezy, ktoré by potvrdzovali výskyt v médiách deklarovaného vzácneho bezstavovca,“ dodala ŠOP.
Štátna ochrana prírody považuje stav preskúmania miestnej fauny na základe doterajších dát za dostatočný, a preto pristúpila k rozhodnutiu o opätovnom otvorení jaskyne pre návštevníkov. „Naďalej však zostáva zachovaný režim zimnej uzávery, ktorý slúži na ochranu zimujúcich chránených druhov živočíchov, najmä netopierov a salamandier,“ dodala Štátna ochrana prírody SR.
O uzatvorení Zbojníckej jaskyne v Borinskom krase v Malých Karpatoch informovala SSJ v polovici mája, opatrenie zdôvodnila tým, že „predbežné výsledky biospeleologického výskumu naznačujú, že jaskyňa je citlivým habitátom vzácnej terestrickej jaskynnej fauny“.
Kam sa ešte oplatí vyraziť?
Ak chcete spoznať viac slovenských klenotov, navštívte napríklad Vysokú nad Kysucou. Obec je typickým príkladom kopaničiarskeho osídlenia. Domy sú roztrúsené po svahoch a hrebeňoch, pričom jednotlivé usadlosti vznikali najmä v období feudalizmu. Roľníci si takto postupne zabrali a kultivovali dovtedy poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Kým na západnom Slovensku sa pre takýto spôsob osídlenia používa výraz kopanica, v iných častiach krajiny si ho možno spojiť s výrazmi ako laz či samota.
Chodí sa sem predovšetkým pre atmosféru, výhľady a túžbu po pocite, že čas plynie pomalšie. Aj vďaka tomu sa Vysoká nad Kysucou umiestnila na druhom mieste v neformálnom rebríčku najkrajších dedín Slovenska. Ale ak očakávate rušné turistické centrum plné atrakcií, ste na nesprávnej adrese.
Objavte rôzne čarovné zákutia
Alebo inak – nielen samotná Vysoká nad Kysucou, ale v skutočnosti celá oblasť Kysúc býva turistami často opomínaná. Dnes si preto dávame za úlohu vás s ňou zoznámiť. Rozhodne nečakajte búrlivú atmosféru Ždiaru alebo Terchovej. Ak však na chvíľu spomalíte, odmena bude neskutočná.
Región môže osloviť nielen tých, ktorí hľadajú pokojný jednodňový výlet, ale aj návštevníkov, ktorí chcú spoznať Slovensko z úplne inej perspektívy. Bez problémov tu môžete stráviť aj niekoľko dní a popritom objavovať najmä malebné zákutia, kde sa prelínajú tradície valachov, drotárov či goralov.
V okolí objavíte aj množstvo tradičných kysuckých osád, ktoré sú pre tento región charakteristické. Za návštevu stojí napríklad osada Semeteš patriaca pod obec Vysoká nad Kysucou. Miestny turista v komplexnom “manuáli” odporúča príjemnú túru z Dlhej nad Kysucou na Semeteš.
Muž tvrdí, že objavil „bič“ na podvodníkov: Slovenské banky vysvetľujú, ako by mali klienti reagovať
Nahlásiť chybu v článku