Hoci sa leto ešte len rozbieha a mnohí z nás netrpezlivo čakajú na dlhšiu sériu tropických dní, meteorológovia už pozorne sledujú procesy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť nasledujúcu zimu. Odborníci už teraz upozorňujú na vývoj v atmosfére a oceánoch, ktorý môže výrazne ovplyvniť počasie v Európe vrátane Slovenska. V Tichom oceáne sa rýchlo rozvíja silné El Niño a zároveň dochádza k významnej zmene vetrov vo vyšších vrstvách atmosféry.
Podľa analýzy meteorológa Andreja Flisa z portálu Severe Weather Europe môže práve spojenie týchto javov rozhodnúť o tom, či bude zima v Európe bohatá na mrazy a sneh alebo, naopak, prinesie nadpriemerné teploty a častejšie daždivé počasie. Kombinácia týchto faktorov tak môže v nasledujúcich mesiacoch výrazne zamiešať kartami.
V atmosfére prebieha významná zmena
Okrem El Niña meteorológovia sledujú aj jav označovaný skratkou QBO. Ide o pravidelné striedanie smeru vetrov vo vysokej stratosfére nad rovníkom. Tieto vetry sa približne každých 17 mesiacov obracajú a ich fáza dokáže ovplyvňovať vývoj počasia na severnej pologuli.
Aktuálne merania ukazujú nástup takzvanej západnej fázy QBO. Sama osebe by pre bežného človeka nemusela znamenať nič výnimočné, no v kombinácii so silným El Niñom môže ovplyvniť rozloženie tlakových útvarov nad Atlantikom a Európou. Práve od nich následne závisí, či sa k nám bude dostávať studený arktický vzduch, alebo prevládne miernejšie oceánske prúdenie.
Meteorológovia preto už teraz porovnávajú aktuálnu situáciu s podobnými obdobiami z minulosti. Hoci nejde o presnú predpoveď, historické údaje môžu naznačiť, akým smerom sa môže vývoj uberať.
Pre Slovensko by to mohlo znamenať častejšie teplotné výkyvy, menej stabilných mrazivých období a väčší počet dní s dažďom namiesto sneženia, najmä v nižších polohách. Neznamená to však, že zima bude bez snehu. Skôr sa zvyšuje pravdepodobnosť, že snehová pokrývka bude menej trvácna a výraznejšie ochladenia budú prichádzať len vo vlnách.
Historické analýzy ukazujú, že počas podobných zimných sezón sa viac snehu objavovalo v severnej Európe, na Britských ostrovoch, v Škandinávii a v severnej časti Álp. Naopak, stredná a juhovýchodná Európa, kam patrí aj Slovensko, často zaznamenávala menej priaznivé podmienky na tvorbu snehovej pokrývky. Dôvodom býva nedostatok dostatočne studeného vzduchu.
Práve preto môže byť rozhodujúce, ako sa počas zimy bude správať polárny vír, ktorý zadržiava arktický vzduch nad severnými oblasťami planéty.
Polárny vír môže všetko zmeniť
Napriek všetkým doterajším náznakom odborníci upozorňujú, že existuje faktor, ktorý môže celú situáciu výrazne zmeniť. Ide o polárny vír, rozsiahly systém cirkulácie vzduchu nad Arktídou.
Ak zostane počas zimy stabilný a silný, väčšina studeného vzduchu zostane uzamknutá v severných oblastiach. Ak však dôjde k jeho oslabeniu alebo k narušeniu, arktický vzduch sa môže vydať na juh a zasiahnuť aj Európu.
Práve takéto situácie často prinášajú najvýraznejšie mrazy a snehové kalamity. Môžu sa vyskytnúť aj počas zimy, ktorá je v celkovom priemere teplejšia než zvyčajne. Preto meteorológovia zdôrazňujú, že dlhodobé prognózy treba vnímať skôr ako naznačenie trendu než ako presnú predpoveď konkrétnych teplôt či množstva snehu.
Na definitívne závery je ešte skoro
Do začiatku zimy zostáva približne pol roka a atmosférické podmienky sa môžu ešte meniť. Už teraz je však zrejmé, že zima 2026/2027 nebude závisieť len od jedného faktora. O jej charaktere rozhodne kombinácia silnejúceho El Niña, vývoja vetrov vo vyšších vrstvách atmosféry a správania polárneho víru.
Aktuálne náznaky pritom nie sú veľmi priaznivé pre milovníkov dlhotrvajúcej snehovej pokrývky v nížinách. Ak sa súčasné predpoklady potvrdia, Slovensko môže zažiť zimu s častejšími atlantickými frontmi, s vyššími teplotami a s menším množstvom snehu mimo horských oblastí. Na konečný verdikt si však budeme musieť ešte niekoľko mesiacov počkať.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku