Prísť nemusíte ani o dovolenku: Zamestnanci si ju 8. mája nechcú vyberať, existuje ešte jedno riešenie

Rozhodnutie vlády zrušiť voľno počas 8. mája vyvolalo chaos, ktorý teraz vplýva na zamestnancov aj zamestnávateľov. Hoci ide podľa ministerstva o bežný pracovný deň, zákon zároveň ponechal nárok na sviatočné príplatky. Práve tie môžu mnohým ľuďom citeľne zvýšiť výplatu.

Na nezrovnalosti upozornil aj Denník E, podľa ktorého vznikla situácia bez precedensu. Vláda síce zrušila deň pracovného pokoja, no nezmenila pravidlá odmeňovania, čo znamená, že zamestnanci môžu za prácu získať viac peňazí ako počas bežného dňa.

Z bežného dňa sviatok s príplatkom

Ako sme vás už informovali, ministerstvo práce vydalo usmernenie, podľa ktorého je 8. máj klasický pracovný deň. Zamestnanci majú prísť do práce a ak chcú voľno, musia si vziať dovolenku. Zákonník práce však stále počíta s tým, že ide o sviatok.

To znamená, že za prácu patrí príplatok minimálne 100 percent priemernej hodinovej mzdy. Práve tento rozpor spôsobuje najväčší problém a otvára priestor pre spory. Podľa advokáta Tomáša Záhradníka majú zamestnanci na príplatky nárok, keďže zákon nebol v tejto časti upravený, povedal pre Denník E.

Štát môže namiesto úspor prerobiť milióny

Zamestnávatelia sa ocitli v zložitej situácii. Ak nechajú ľudí pracovať, musia im vyplatiť príplatky. Ak im dajú voľno, často platia náhradu mzdy bez výkonu práce. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka pripúšťa, že mnohé firmy môžu siahnuť po nariadení dovoleniek alebo obmedzení prevádzky.

Jednou z možností je aj vyhlásenie prekážky v práci na strane zamestnávateľa. V takom prípade zamestnanci nepracujú, no dostanú náhradu mzdy minimálne vo výške 60 percent. Odborári s tým nesúhlasia. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová upozorňuje, že dovolenka má slúžiť na oddych a zamestnanci by nemali doplácať na nejasnú legislatívu.

Zmena mala pôvodne priniesť štátu desiatky miliónov eur. Realita však môže byť výrazne slabšia. Namiesto očakávaných približne 45 miliónov eur môže byť výsledný prínos len okolo 15 miliónov. Samotné príplatky za prácu počas sviatkov môžu štát stáť približne 10 miliónov eur. Podľa odborníkov sa efekt opatrenia rozptýli počas roka a neprinesie očakávaný ekonomický impulz.

Do práce ako bežne, zamestnávateľ môže nariadiť zmenu

Kľúčovou zmenou je, že oba dni sa budú posudzovať ako štandardné pracovné dni. Zamestnávatelia tak môžu nariadiť prácu bez obmedzení, rovnako ako počas bežného pracovného týždňa. To znamená, že zamestnanci sú povinní nastúpiť do práce, ak nemajú schválené voľno. Na tieto dni sa nevzťahujú pravidlá, ktoré by inak obmedzovali prácu počas sviatkov.

Ak chcete zostať doma, nestačí, že ide o sviatok. Musíte si požiadať o dovolenku, ktorá sa vám odpočíta z nároku. Zmena sa prejaví aj pri plánovaní dovoleniek. Ak vám do dovolenky spadne napríklad 8. máj, nebude sa posudzovať ako sviatok, ale ako bežný dovolenkový deň.

Rozhodne konkrétny zamestnávateľ

Výsledná prax sa bude líšiť podľa odvetvia. V priemysle, kde výrobu nie je možné zastaviť, zamestnanci pravdepodobne nastúpia do práce a získajú príplatky. Naopak, školy či úrady môžu zvoliť platené voľno. V obchode sa očakáva kombinovaný prístup, keď niektoré prevádzky otvoria a iné zostanú zatvorené. Podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála , ktorý poskytol rozhovor Denníku N, stačí, aby zamestnávateľ oznámil režim práce niekoľko dní vopred. O konkrétnej podobe tak rozhodnú jednotlivé firmy.

Pozri aj:

Deti možno dostanú dlhšie letné prázdniny. Drucker navrhuje dve alternatívy konca vyučovania