Všetci hovoria o rope a o cenách energií. Ale analytici varujú pred niečím oveľa nebezpečnejším a oveľa bezprostrednejším – pred nedostatkom pitnej vody.
Útoky na Blízkom východe totiž neničia len ropné zariadenia a vojenskú infraštruktúru. Zasiahnutá je aj infraštruktúra, od ktorej závisí pitná voda pre milióny ľudí. Odsoľovacie stanice – zariadenia, ktoré premieňajú slanú morskú vodu na pitnú – stoja priamo na pobreží Perzského zálivu a mnohé z nich sa nachádzajú priamo v dosahu rakiet a dronov, informuje Euronews.
V Kuvajte pochádza z odsoľovania 90 % percent pitnej vody, v Ománe 86 % percent, v Saudskej Arábii 70 % percent. Ak tieto zariadenia prestanú fungovať, niektoré štáty prídu o väčšinu pitnej vody doslova za niekoľko dní.
Zraniteľná komodita
„Každý hovorí o Saudskej Arábii ako o ropnom štáte. Ja jej hovorím kráľovstvo slanej vody,“ povedal Michael Christopher Low, riaditeľ Centra pre Blízky východ na Utažskej univerzite. „Sú to ľudskou rukou vytvorené vodné veľmoci poháňané fosílnymi palivami. Je to jeden z najväčších technologických úspechov dvadsiateho storočia – ale zároveň obrovská a ľahko zneužiteľná zraniteľnosť.“
A prvé konkrétne a znepokojivé varovné signály sa už objavili. Bahrajn verejne obvinil Irán z úmyselného poškodenia jednej z tamojších kľúčových odsoľovacích staníc. Irán zasa tvrdí, že americký nálet priamo poškodil odsoľovacie zariadenie na ostrove Kešm v Hormuzskom prielive a výrazne obmedzil dodávky pitnej vody pre tridsať okolitých dedín.
K vodnej kríze sa pridáva aj ďalšia, menej viditeľná hrozba. Po útokoch na iránske ropné zariadenia vedci priamo nad postihnutými oblasťami zaznamenali takzvaný čierny dážď – zrážky obsahujúce nebezpečné toxické látky. Ľudia v okolí hlásili vážne problémy s dýchaním, pálenie očí a hrdla. Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na to ostro reagoval a varoval, že takéto znečistenie môže kontaminovať potraviny, vodu aj vzduch, pričom najvážnejšie ohrozuje deti, starších ľudí a ľudí s chronickými ochoreniami.
A to všetko na pozadí dlhodobého problému – Irán niekoľko rokov zápasí s extrémnym nedostatkom vody. Zásoby vody v nádržiach pritom klesli na desať percent celkovej kapacity. „Už vlani v lete sa uvažovalo o evakuácii hlavného mesta,“ povedal Ed Cullinane z organizácie Global Water Intelligence. „Ani si netrúfam predstaviť, ako bude vyzerať toto leto pri pokračujúcich bojoch, hospodárskej katastrofe a vážnej vodnej kríze.“
Môže vzniknúť reťazová reakcia
Experti zároveň varujú, že zničenie jedinej veľkej odsoľovacej stanice môže spustiť reťazovú reakciu v celom regióne – mnohé z nich totiž fungujú v prepojení s elektrárňami a delia sa o spoločnú infraštruktúru. Cielený útok na energetickú sieť tak môže automaticky a okamžite obmedziť výrobu pitnej vody pre milióny ľudí naraz.
Okrem toho, že voda by bola nedostupná, miznúce zásoby majú za následok to, že vo viacerých častiach dochádza k poklesu zeme.
V meste Rafsanjan dokonca došlo k poklesu o 34 centimetrov za rok. Situácia je kritická a ohrozuje viac ako 650 000 ľudí. Podľa odborníkov je jednou z príčin dlhotrvajúce sucho. V Iráne pochádza približne 60 % vody z podzemných zásob. Čo sa poklesu zeme týka, v Iráne je tento proces najrýchlejší na celkom svete.
Na politickej scéne sa medzitým rétorika vyhrocuje čoraz rýchlejšie. Hlavný vojenský poradca nového najvyššieho vodcu Iránu Modžtabu Chameneího vyhlásil, že Izrael a Irán nemôžu na Blízkom východe koexistovať. „Zostať môže len jeden z nich. Ten, kto zostane, je Irán,“ povedal v štátnej televízii Jahjá Rahím Safáví. Amerického prezidenta Trumpa pritom bez okolkov označil za najskorumpovanejšieho a najhlúpejšieho prezidenta v celej histórii Spojených štátov.
Trump zase vyhlásil, že v Iráne už prakticky nie je čo napadnúť, a s typickou sebaistotou dodal, že vojna sa skončí presne vtedy, keď on sám bude chcieť. Izraelský minister obrany Jisrael Kac však hovorí niečo úplne iné: Operácia bude pokračovať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, kým sa nedosiahnu všetky stanovené ciele.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku