Začiatok nového roka prinesie na oblohu jav, ktorý astronómovia označujú za mimoriadne vzácny. Prvý spln roku 2026 bude zároveň supersplnom a odohrá sa v čase, keď sa Zem nachádza v perihéliu, teda v bode svojej dráhy, kde je k Slnku najbližšie.
správy od nás budete mať ako prví.
Znamená to, že Zem, Mesiac aj Slnko budú na začiatku roka v nezvyčajne tesnom vzájomnom usporiadaní, aké sa naposledy odohralo v januári 1912 a počas nášho života sa už nezopakuje. Podľa astronomického portálu EarthSky nastane táto pozoruhodná konfigurácia okolo 2. a 3. januára 2026.
Čo je supermesiac, a prečo o ňom počuť čoraz častejšie
Supermesiac nastáva vtedy, keď sa spln alebo nov Mesiaca odohrá v čase jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme, ktorú astronómovia nazývajú perigeum. Mesiac je vtedy bližšie než jeho priemerná vzdialenosť približne 384 472 kilometrov, a preto pôsobí jasnejšie než zvyčajne.

Rozdiel vo veľkosti si väčšina ľudí voľným okom nevšimne, no rozdiel v jase už áno. V populárnej astronómii sa pojem supermesiac udomácnil najmä v posledných desaťročiach, pretože ide o jav, ktorý je síce pravidelný, no vizuálne atraktívny a ľahko pozorovateľný aj bez techniky.
Rok 2026 bude na supermesiace mimoriadne bohatý
Z astronomického hľadiska bude rok 2025 výnimočný aj počtom supermesiacov. Celkovo ich nastane osem, z toho tri v splne a päť v nove. Prvý supermesiac v splne sa objaví hneď 2. januára 2026, čím symbolicky odštartuje sériu výrazných mesačných úkazov. Ďalšie supermesiace v splne nastanú 24. novembra a 24. decembra 2026. Práve štedrovečerný spln bude zároveň najbližším splnovým supermesiacom celého roka, keď sa Mesiac priblíži k Zemi na vzdialenosť približne 356 740 kilometrov.
Hoci sa často hovorí o tom, že supermesiac je väčší, v skutočnosti ide najmä o rozdiel v jase. Supermesiac v splne môže byť približne o 16 percent jasnejší než bežný spln a až o 30 percent jasnejší než takzvaný mikromesiac, teda spln v najväčšej vzdialenosti od Zeme. Práve zvýšený jas je dôvodom, prečo si supermesiac všimnú aj ľudia, ktorí sa astronómii bežne nevenujú. Najvýraznejší býva najmä krátko po východe Mesiaca nad obzorom.
Farmaceutka Lívia: Silnú imunitu si nevybudujete za pár dní, voľnopredajné automaticky neznamená vhodné
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti











Nahlásiť chybu v článku