Po 50 rokoch späť k Mesiacu: NASA oznámila, že pošle astronautov do vesmíru skôr, než sa čakalo

Už uplynulo 50 rokov od poslednej pilotovanej misie na Mesiac. To by sa však malo už o pár mesiacov zmeniť. Misia Artemis II je totiž druhým štartom programu Artemis, ktorého cieľom je pristáť s astronautmi na Mesiaci a postupne tam vybudovať stálu základňu. 

Ako informoval portál BBC, americká vesmírna agentúra sa pôvodne zaviazala spustiť misiu najneskôr do konca apríla, no uviedla, že chce termín posunúť na skorší dátum. NASA plánuje poslať štyroch astronautov tam a späť počas desiatich dní, aby otestovala systémy. Lakiesha Hawkins, dočasná zástupkyňa námestníčky administrátora NASA, povedala, že pôjde o dôležitý moment v ľudskom prieskume vesmíru.

„Spoločne sedíme v prvom rade pri zrode dejín,“ povedala Hawkins dnes popoludní na tlačovej konferencii. Misia Artemis II by sa pritom mohla uskutočniť už 5. februára, no Hawkins upozornila, že ich najvyššou prioritou je bezpečnosť, a tak zatiaľ nie je dátum pevne stanovený.

Dostanú sa oveľa ďalej než predtým

Artemis II pošle štyroch astronautov na desaťdňovú cestu okolo Mesiaca a späť na Zem. Astronauti Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Koch z NASA a Jeremy Hansen z Kanadskej vesmírnej agentúry nepristanú na Mesiaci, no budú prvou posádkou cestujúcou za nízku orbitu Zeme od Apollo 17 v roku 1972.

Hlavný riaditeľ letu Artemis II, Jeff Radigan, vysvetlil, že posádka poletí ďalej do vesmíru než ktokoľvek predtým. „Dostanú sa aspoň 5 000 námorných míľ (9 200 km) za Mesiac, čo je oveľa vyššie než predchádzajúce misie,“ povedal novinárom.

Cieľom misie je otestovať raketu a systémy vesmírnej lode, aby sa pripravila cesta na pristátie na Mesiaci. Okrem toho, že astronauti budú počas cesty kontrolovať systémy, aj oni sami budú takpovediac pokusnými králikmi. Experimenty totiž budú sledovať, ako ich telá ovplyvňuje vesmír. Vedci z krvi astronautov vypestujú tkanivové vzorky nazývané organoidy, a to pred aj po ceste. Obe sady organoidov sa porovnajú, aby sa zistilo, ako vesmír ovplyvnil organizmus astronautov, vysvetlila Dr. Nicky Fox, šéfka vedy NASA.

„Možno sa pýtate, prečo to všetko robíme, keď máme samotných astronautov,“ povedala pre BBC News Fox a dodala: „Chceme mať možnosť podrobne skúmať vplyv mikrogravitácie a žiarenia na tieto vzorky. Určite nejdem pitvať astronauta! Ale tieto malé organoidy pitvať môžem a naozaj vidieť rozdiel.“

Úspech misie rozhodne, ako skoro NASA dokáže spustiť projekt Artemis III, ktorý má astronautov dopraviť priamo na Mesiac. Predpokladá sa však, že to nebude skôr ako v polovici roka 2027.

Pozri aj:

Šéf NATO varuje Rusko: Ak ich lietadlá narušia vzdušný priestor Aliancie, môže sa stať, že…