Stéphanie Sounac sa rozhodla prelomiť mlčanie o smrti, o ktorej sa mnohí zdráhajú hovoriť a ukázať ľuďom zákulisie svojho povolania. Francúzska thanatopraktička (pozn.red.: odborníčka, ktorá sa stará o posmrtnú úpravu a konzerváciu ľudského tela) na sociálnych sieťach približuje, čo sa deje s ľudským telom po smrti, a otvorene hovorí aj o poslednej rozlúčke s blízkymi. Jej videá sledujú státisíce ľudí a o svojich skúsenostiach napísala dokonca aj knihu.
správy od nás budete mať ako prví.
Ľudia na internete ju poznajú pod prezývkou Thana Nanou, má na TikToku takmer 300-tisíc sledovateľov a na Instagrame viac ako 130-tisíc. Prostredníctvom fotografií a krátkych videí im Stéphanie Sounac približuje povolanie, o ktorom sa bežne veľa nehovorí. Pracuje ako balzamovačka – stará sa o telá zosnulých a vykonáva konzervačné úkony, ktoré spomaľujú proces rozkladu a umožňujú rodinám dôstojne sa rozlúčiť so svojimi blízkymi, ako píše portál RTL Infos.
Začínala anonymne, dnes ju sledujú státisíce ľudí
Na sociálne siete sa dostala mladá žena koncom roka 2021, po pandémii covidu. Spočiatku chcela verejnosti približovať najmä posmrtné odliatky, ktoré ju fascinujú. “Premýšľala som, ako môžem za čo najkratší čas informovať čo najviac ľudí,” povedala pre agentúru AFP.
Prvé videá zverejňovala bez toho, aby ukázala svoju tvár. Obávala sa totiž nenávistných reakcií. Jedno z jej videí však za menej ako 24 hodín dosiahlo 100-tisíc pozretí, pričom pod príspevkami sa začali objavovať otázky, na ktoré sa rozhodla odpovedať ďalšími videami.
Mladá tmavovláska sa vo svojom obsahu nevyhýba ani citlivým témam. Zverejnila napríklad fotografiu vešiakov s oblečením určeným pre zosnulých. K snímke pridala zamyslenie nad tým, že pri smrti nadobúda aj obyčajná príprava oblečenia úplne iný význam. Pod príspevkom sa následne rozprúdila diskusia, v ktorej sa ľudia delili o osobné skúsenosti so stratou blízkych.
@thana_nanou♬ son original – Thana_Nanou
Ako prebieha príprava zosnulých?
Svoje skúsenosti z praxe opísala aj v knihe Les yeux qu’on ferme, ktorá vyšla 24. októbra. Na 245 stranách približuje zákulisie povolania, ktoré väčšina ľudí pozná len z rozprávania, a vysvetľuje, čo všetko sa deje s ľudským telom po smrti a aké úkony musí vykonať, aby ho pripravila na poslednú rozlúčku s rodinou.
Jej práca zahŕňa napríklad dezinfekciu tela a následnú aplikáciu konzervačnej zmesi formaldehydu a vody, najčastejšie prostredníctvom tepien. Zmes pomáha hydratovať tkanivá, obnovovať ich prirodzené sfarbenie a spomaľovať posmrtné zmeny vrátane vzniku takzvaných livor mortis – posmrtných škvŕn, ktoré sa môžu objaviť už niekoľko hodín po smrti.
Cieľom týchto úkonov však nie je smrť zakryť ani vytvoriť ilúziu, že človek stále žije. Ako Stéphanie vysvetľuje, ošetrenie má predovšetkým zmierniť vizuálne zmeny, ktoré by mohli byť pre pozostalých traumatizujúce. Rodine tak umožňuje dôstojnejšiu a pokojnejšiu poslednú rozlúčku.
Bolestivá skúsenosť, ktorá ovplyvnila jej život
K tomuto povolaniu ju priviedla aj bolestivá osobná skúsenosť. Keď mala sedem rokov, dospelí jej nedovolili vidieť zosnulého otca a rozlúčiť sa s ním. Práve preto dnes rodičom niekedy odporúča, aby deťom, ktoré o to prejavia záujem, umožnili posledné stretnutie so zosnulým blízkym. Verí, že tak môžu predísť bolestivému pocitu, ktorý sama pozná.
Tisíce kilometrov a náročná práca v úzadí
Stéphanie pôsobí v blízkosti francúzsko-belgických hraníc a pracuje aj v Luxembursku. Mesačne najazdí približne 4 000 kilometrov a za rok vykoná okolo tisíc ošetrení zosnulých. Až po dva a pol roku zdieľania svojho povolania sa rozhodla zverejniť aj cenu konzervačných úkonov. Tie sa vo Francúzsku pohybujú približne od 250 do 450 eur. Prekvapilo ju, že mnohí ľudia očakávali podstatne vyššiu sumu.
Podľa údajov z francúzskych správ tieto služby tvoria približne desatinu nákladov na pohreb. Vo svojej knihe zároveň upozorňuje na podmienky, v akých thanatopraktiči pracujú. Ich služby si objednávajú pohrebné spoločnosti, ktoré im zabezpečujú prácu. Ak sa pohrebná spoločnosť rozhodne spoluprácu ukončiť, thanatopraktič môže zo dňa na deň prísť o významný zdroj príjmov.
Stéphanie Sounac to zažila na vlastnej koži, keď po viac ako piatich rokoch prišla o svojho najväčšieho klienta.
Okrem pracovných podmienok upozorňuje aj na psychickú záťaž. Ľudia v tomto povolaní sa denne stretávajú so smrťou, smútkom a bolesťou pozostalých, pričom ich vlastné duševné zdravie často zostáva v úzadí. Mladá žena preto žiada väčšie pochopenie a podporu pre ľudí, ktorých práca sa odohráva za zatvorenými dverami márnic. Sama ich označuje za “malých vojakov smrti”, ktorí každý deň stoja v prvej línii.
@thana_nanouPrécisions sur le soin de conservation du Pape François et mon explication sur la position de ces mains 🕯️♬ son original – Thana_Nanou
O smrti treba hovoriť otvorene
Svojimi videami tak nerobí len osvetu o nezvyčajnom povolaní. Pripomína aj to, že smrť je prirodzenou súčasťou života a hovoriť o nej nemusí byť tabu. Niekedy totiž môže otvorený rozhovor pomôcť viac než mlčanie – najmä v chvíľach, keď sa potrebujeme naposledy rozlúčiť s niekým, na kom nám záležalo.
Nahlásiť chybu v článku