Niektoré tradície prežívajú vďaka ľuďom, ktorí im zasvätili celý život. Jedným z nich je 92-ročný Niyazi Köleoğlu z tureckej dedinky Altınkaya. Už 67 rokov sa venuje tradičnému remeslu – vyrába dekoratívne predmety a rohože z pšeničnej slamy. Ani vysoký vek ho neodradil od práce, ktorú si obľúbil ešte v mladosti. Dnes sa okrem vlastnej tvorby snaží odovzdávať svoje skúsenosti ďalším generáciám, aby toto tradičné umenie nezaniklo.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako prezradil v rozhovore pre fotofilm, k remeslu sa Niyazi dostal v čase, keď v jeho rodnej dedine nebolo veľa pracovných príležitostí. Rozhodujúcu úlohu zohrala učiteľka Levin Bekçi, ktorá prišla z Ankary a miestnym obyvateľom predstavila techniku spracovania pšeničnej slamy. Niyazi sa ju postupne naučil a práca sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho života, ktorú vykonáva už neuveriteľných 67 rokov.
Dúfam, že ak nám to sily dovolia, budeme v tomto remesle pokračovať a odovzdáme ho aj ďalším generáciám.
Začiatky neboli jednoduché
Niyazi Köleoğlu sa narodil v roku 1935 v Antakyi a vyrastal v období, keď bolo vzdelanie pre mnohé deti ťažko dostupné. V rozhovore priznal, že si spomína na časy, keď v škole chýbali základné pomôcky ako tabuľa, lavice, papier či ceruzky. Deti sa učili písať priamo na zemi, často v blate.
Základnú školu dokončil v roku 1950, neskôr nastúpil na vojenskú službu a po návrate hľadal spôsob, ako sa uživiť. Práve práca s pšeničnou slamou mu postupne priniesla nielen obživu, ale aj životné naplnenie. Vyskúšal viacero zamestnaní, no žiadne ho neoslovilo tak ako toto remeslo. „Dokážem sa mu venovať aj dva dni bez prestávky. Prináša mi radosť a robím ho s láskou,“ priznal dnes už 92-ročný deduško.
Z obyčajnej slamy vznikajú farebné umelecké diela
Suroviny na výrobu si zabezpečuje sám. Každé leto v čase žatvy vyráža na polia, do záhrad a susedných dedín, kde zbiera pšeničnú slamu. Z nej starostlivo vyberá a čistí časť stebla nachádzajúcu sa medzi klasom a zrnom. Potom ju farbí zmesou práškových a prírodných farbív získaných z koreňov rastlín. Počas varenia farba dobre priľne k materiálu, vďaka čomu si výrobky zachovávajú svoju farebnosť dlhé roky.
Inšpiráciu čerpá z tradičných vzorov kilimových kobercov alebo z fotografií. Niektoré motívy Niyazi presne napodobňuje, iné mierne upravuje a vytvára vlastné variácie. Výsledkom sú dekoratívne predmety, nástenné ozdoby, tašky a ďalšie výrobky, v ktorých sa prepája tradičné remeslo s osobitým umením.
Remeslo, ktoré pomaly mizne
Kedysi sa tomuto remeslu venovala takmer celá dedina. Výrobky sa vo veľkom predávali obchodníkom z neďalekej Harbiye a raz týždenne sa im odvážal celý náklad nákladného auta. Postupne však ľudia od výroby upúšťali, najmä pre jej časovú a fyzickú náročnosť. Dnes ho ovládajú predovšetkým starší obyvatelia. Niyazi preto patrí medzi posledných nositeľov tradície, ktorí ešte dokážu odovzdať pôvodné výrobné postupy a s radosťou, a hlavne zadarmo, učí tomuto umeniu každého, kto má o to záujem.
Nahlásiť chybu v článku