Od konca kórejskej vojny (rok 1953) sledujú dva štáty každý pohyb svojho suseda s bdelosťou, vždy pripravené na najhoršie. Ich vzťahy nezaťažila len minulosť, ale aj ťarcha geopolitických záujmov — Ruska na jednej strane, Spojených štátov na druhej. Dnes sa zdá, že medzi nimi vládne napätie na hrane prasknutia — no faktom je, že to naozaj najhoršie sa odohralo už dávno.
Reč je o roku 1976 a predmetom záujmu bol jediný, obyčajný topoľ — približne 30-metrový strom, pre ktorý takmer skončili krehké roky prímeria. Incident topoľ, ktorý poznáme aj pod jeho známejšou prezývkou ako Incident vraždy sekerou v Kórei, za jedinú hodinu rozdúchal vzťahy do bodu varu — a mohol rozpáliť vojenský konflikt smerujúci až k 3. svetovej vojne.
Čo sa dialo po roku 1953?
Kórejská vojna oficiálne skončila v roku 1953 vyhlásením prímeria medzi Južnou a Severnou Kóreou.
Nepriateľstvo však pokračovalo. Nasledujúcich 13 rokov prechádza krehké prímerie novovzniknutých štátov náročnými výzvami. Toto obdobie sprevádzajú turbulentné politické otrasy, vyostrená komunikácia, rovnako ako vzájomné provokácie a útoky. Propaganda neobchádza ani juh, pričom na Južnú Kóreu neustále dohliada Západ — prvá takáto rozsiahla intervencia dorazila už počas vojny a Američania si v krajine od ukončenia konfliktu udržiavajú vojenskú prítomnosť.
Najväčší Damoklov meč sa v tomto období jednoznačne nachádza na mieste, ktoré nájdeme na mape aj dnes. Ide o tenkú, zhruba 250 kilometrov dlhú a iba štyri kilometre širokú, ale extrémne napätú zónu, ktorá leží na hranici medzi Južnou a Severnou Kóreou.
Celá hranica dvoch znepriatelených krajín nesie názov Kórejská demilitarizovaná zóna (DMZ).
Najvýznamnejším bodom tejto hranice je Spoločná bezpečnostná oblasť (JSA) — známa aj ako mierová dedina Pchanmundžom. Ide o miesto, na ktorom sa vojaci stretávajú doslova tvárou v tvár.
Incident topoľ
Hoci sa tvrdí, že táto hranica je „demilitarizovaná“, v skutočnosti ide o jednu z najprísnejšie strážených hraníc na svete. Aj dnes je obkolesená mínami, ostnatými drôtmi a silnou vojenskou prítomnosťou na oboch stranách. To, že všetci v tejto zóne dýchajú len plytko a majú oči na stopkách, je aj dnes nemenným faktom.
Od konca vojny tam došlo k viacerým potýčkam — tá najznámejšia však pochádza z 18. augusta 1976.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- čo presne sa odohralo 18. augusta 1976
- na čom sa nezhodli Severokórejčania s americkým vojakom
- prečo Západ považoval reakciu za nutnú
- prečo na výrub stromu dohliadalo 813 vojakov, vrtuľníky, bombardéry a lietadlová loď
- akú nečakanú vec urobil severokórejský vodca
- čo sa stalo s osudným topoľom
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku