Tri roky po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu sa niektoré známe mená ruskej klasickej hudby potichu vracajú na najprestížnejšie európske scény. Tento návrat však nie je len otázkou kultúrnej diplomacie. Pre Ukrajinu a viaceré európske inštitúcie ide o vážny bezpečnostný a politický problém.
V začiatkoch vojny viaceré hudobné domy a koncertné sály rázne odmietli uvádzať ruské diela, ako sú Labutie jazero či Luskáčik, a prerušili spoluprácu s umelcami, ktorí verejne podporovali režim Vladimira Putina. Ako však informuje Politico, dnes sa ukazuje, že tento prístup sa začína meniť.
Dirigent, ktorý hral pre separatistov, chystá návrat
Jednou z najvýraznejších postáv je Valerij Gergijev, prominentný dirigent známy podporou Kremľa. V minulosti dirigoval koncert v meste Cchinvali krátko po tom, čo ho ovládli proruskí separatisti, verejne obhajoval anexiu Krymu a vystupoval v Putinových predvolebných kampaniach.
Po vypuknutí vojny ho západné inštitúcie vyradili zo svojich programov a prerušili s ním spoluprácu. Teraz má však vystúpiť v Barcelone s Mariinským orchestrom, čo vyvolalo obavy, že podjuatie môže byť financované aj z prostriedkov Európskej únie. Európska komisia už kontaktovala španielske úrady a žiada preverenie, či koncert neporušuje podmienky fondov.
Anna Netrebko opäť vystupuje, kritiku odmieta
Pozornosť púta aj návrat sopranistky Anny Netrebko, kedysi považovanej za tvár ruskej opery. Po tom, čo sa objavila na fotografii s lídrom proruských separatistov a finančne podporila obnovu divadla v Donecku, bola podrobená ostrej kritike. Po začiatku vojny sa síce dištancovala od politiky, no Ukrajina ju napriek tomu zaradila na sankčný zoznam.
V apríli tohto roka vystúpila aj v Bratislave. Pred budovou sa zhromaždili stovky protestujúcich, koncert bol však vypredaný. Riaditeľka Slovenského národného divadla Zuzana Ťapáková kritiku odmietla a označila ju za neprimeranú.
Ukrajina: V hre nie je len kultúra, ale aj bezpečnosť
Ukrajinský minister kultúry Mykola Tochytskyj upozorňuje, že návrat ruských umelcov nie je len otázkou umeleckého vkusu, ale reálneho rizika. Tvrdí, že ruská kultúra bola dlhodobo využívaná ako nástroj propagandy a jej šírenie môže otvoriť dvere dezinformáciám.
Režisér Eugene Lavrenchuk, ktorý pre účasť ruských spevákov odstúpil z operného projektu v Jeruzaleme, pripomína, že pre Ukrajincov nie je bojkot ruskej kultúry symbolický postoj, ale forma sebaobrany. Podľa jeho slov sa nedá oddeliť vojnová mašinéria od kultúrnej diplomacie, ktorú Rusko cielene využíva už stáročia.
Umelecký svet na Ukrajine priamo trpí vojnou
Zatiaľ čo sa ruskí umelci vracajú na západné javiská, ukrajinská kultúrna scéna čelí priamym dôsledkom vojny. V roku 2023 zahynul operný spevák Ihor Voronka na frontovej línii.
Ešte v roku 2016 bol v Donbase smrteľne zasiahnutý Vasyl Slipak, barytonista, ktorý pôsobil v Parížskej opere a dobrovoľne bojoval za Ukrajinu. Práve tieto príbehy pripomínajú, že pre mnohých umelcov z Ukrajiny nie je vojna abstraktným pojmom, ale každodennou realitou.
Európa má alternatívy
Tochytskyj zároveň pripomína, že Európa má k dispozícii množstvo talentovaných umelcov, ktorí zdieľajú demokratické hodnoty. Ako uviedol, „v Poľsku, na Ukrajine či vo Švédsku máme spevákov rovnakej, a často aj vyššej úrovne“. Mnohí si kladú otázku, či sa kultúra naozaj dá oddeliť od politiky.
Ale ako to zhrnul Lavrenchuk, „Putin, rakety, bomby a opera nie sú oddelené svety. Medzi nimi existuje priame prepojenie.“
Nahlásiť chybu v článku