V Moskve stojí monumentálna obytná budova, ktorú pre jej nezvyčajný tvar a takmer polkilometrovú dĺžku prezývajú Titanic. Štrnásťposchodový “Dom-loď” na ulici Bolšaja Tulskaja je jednou z najvýraznejších ukážok sovietskeho brutalizmu.
správy od nás budete mať ako prví.
Počuli ste už o Sovietskom Titanicu? Ukrýva 980 bytov a jeho netradičná konštrukcia, inšpirovaná skúsenosťami s výstavbou jadrových reaktorov, mala zabezpečiť mimoriadnu odolnosť proti zemetraseniu. „Dom-loď“ na ulici Bolšaja Tulskaja v Moskve navrhli architekti Davidovič Babad a Leonidovič Voskresenskij a staval sa v rokoch 1972 až 1986, píše portál Armenian Explorer.
Dostal rôzne prezývky ako napríklad Dom jadrových inžinierov
Bytový komplex má dĺžku približne 400 metrov, šírku 15 metrov a výšku 50 metrov. Čo sa týka interiéru, budova má 14 nadzemných podlaží a nachádza sa v nej približne 980 bytov. Súčasťou komplexu sú aj obchodné priestory a technické podlažia. Niektoré byty sú riešené ako mezonety, čo ešte viac podčiarkuje netradičný charakter tejto stavby.
Jej podlhovastá silueta a mohutné rozmery pripomínajú zaoceánsku loď. Práve preto sa okrem označenia Titanic ujali aj ďalšie prezývky, napríklad Horizontálny mrakodrap či Dom jadrových inžinierov.
Budovu navrhli architekti Vladimir Davidovič Babad a Vsevolod Leonidovič Voskresenskij. Babad sa pritom predtým venoval predovšetkým projektovaniu jadrových reaktorov a jeho poznatky z tejto oblasti sa premietli aj do konštrukčného riešenia tohto obytného domu.
Postavili ho, aby odolal aj zemetraseniu
Jedným z najzaujímavejších detailov je mierne nezvyčajná geometria jeho konštrukcie. Jednotlivé steny a fasádne časti nie sú usporiadané v klasickom pravom uhle, ale zvierajú uhly približne 87 a 93 stupňov, informuje portál SOSBRUTALISM. Takéto riešenie malo zvýšiť odolnosť budovy proti seizmickým otrasom a zabrániť jej zrúteniu.
Vzhľadom na to, že Moskva nepatrí medzi oblasti s častým výskytom zemetrasení, môže tento konštrukčný prístup pôsobiť zvláštne. Budova tak vlastne nesie stopy technického myslenia, ktoré sa pôvodne uplatňovalo pri úplne inom type stavieb.
Dom-loď vznikol ako experimentálny projekt realizovaný pod záštitou Ministerstva stredného strojárstva, ktoré malo na starosti aj strategické priemyselné odvetvia vrátane jadrového programu. Aj táto súvislosť prispela k tomu, že budova dostala prezývku Jadrová elektráreň.
Ľudia sa sťahovali, keď sa na druhom konci ešte stavalo
Zaujímavý bol aj samotný priebeh výstavby. Prví obyvatelia sa totiž začali sťahovať do jednej časti komplexu ešte v čase, keď sa na jeho opačnom konci stále pracovalo. Takmer polkilometrová stavba tak postupne ožívala, zatiaľ čo jej ďalšie časti ešte len získavali svoju konečnú podobu. Ide o skutočne fascinujúcu skúsenosť, hoci pôvodní obyvatelia by mohli tvrdiť, že skôr o hlučnú a prašnú, keďže tak prakticky žili na stavenisku.
Čo je brutalizmus a prečo ho Sovieti milovali
Sovietsky Titanic je typickou ukážkou architektonického smeru známeho ako brutalizmus. Ten sa začal formovať v polovici 20. storočia a preslávil sa používaním surového betónu, výraznými geometrickými tvarmi a dôrazom na funkčnosť. Názov pochádza z francúzskeho výrazu béton brut, teda surový betón.
V Sovietskom zväze sa brutalizmus výraznejšie presadil najmä v 70. a 80. rokoch. Architekti v ňom našli spôsob, ako vytvárať rozsiahle obytné komplexy a verejné budovy s monumentálnym výrazom. Dôležitú úlohu zohrávala ekonomickosť výstavby, praktické využitie priestoru aj reprezentatívny charakter architektúry.
Na rozdiel od dekoratívnych historických štýlov brutalizmus neskrýval svoju konštrukciu. Betón, oceľ a sklo sa stávali prirodzenou súčasťou výsledného vzhľadu budovy. Výsledkom boli stavby, ktoré často pôsobili stroho, masívne až monumentálne.
Ako vyzerá moskovský Titanic dnes
Napriek svojmu neobvyklému vzhľadu nie je moskovský Titanic iba architektonickou kuriozitou. Dodnes slúži ako obytný dom a jeho priestory využívajú stovky domácností. Čo sa však zmenilo, je jeho vzhľad. Exteriér budovy bol premaľovaný na sivú farbu a z fasády odstránili viaceré nadbytočné nápisy a označenia. Na jej povrchu sa zároveň nachádzajú rôzne svojpomocné a nepovolené stavebné úpravy, ktoré postupne pozmenili pôvodný architektonický zámer.
Dom-loď tak dnes predstavuje zaujímavé spojenie veľkolepej vízie sovietskych architektov a každodenného života jeho obyvateľov. Jeho mohutná silueta stále pripomína časy, keď sa architektúra nebála experimentovať a keď aj obyčajný bytový dom mohol nadobudnúť podobu monumentálnej lode.
Nahlásiť chybu v článku