V Bielorusku sa v nedeľu ráno o 8.00 miestneho času (6.00 SEČ) otvorili volebné miestnosti pri príležitosti prezidentských volieb. Ide o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom zvíťazil doterajší prezident Alexandr Lukašenko. Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane Európskej únie a USA. TASR informuje podľa agentúr AP a DPA.
Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.
„Politici, ktorí sa kedysi odvážili vyzvať Lukašenka, teraz doslova hnijú vo väzení v podmienkach podobných mučeniu. Už viac ako rok s nimi nie je možné nadviazať žiadny kontakt a niektorí z nich sú vo veľmi zlom zdravotnom stave,“ uviedol pre AP predstaviteľ bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna Pavel Sapelka.
Vláda Lukašenka
Lukašenko je v Bielorusku pri moci už viac ako 30 rokov, pričom pozorovatelia považujú za slobodné a férové iba prvé prezidentské voľby, ktoré sa v krajine uskutočnili ešte v roku 1994. Lukašenko je prvým a doteraz jediným prezidentom krajiny a kandiduje už po siedmykrát.
Pre svoj autoritatívny štýl politiky si Lukašenko už v prvých rokoch v úrade prezidenta vyslúžil prezývku „posledný diktátor Európy“. Bielorusko je taktiež poslednou európskou krajinou, v ktorej sa uplatňuje trest smrti. Z tohto dôvodu sa nikdy nestalo členským štátom Rady Európy.
Pod Lukašenkovým vedením sa podľa DPA Bielorusko stalo blízkym spojencom Ruska. Minsk je s Moskvou blízko spätý po ekonomickej aj vojenskej stránke prostredníctvom integračného projektu Zväzový štát Ruska a Bieloruska. Moskva využila bieloruské územie aj pri útoku na Ukrajinu vo februári 2022 a v krajine má rozmiestnené jadrové zbrane.
AP však pripomína, že Lukašenko sa v minulosti snažil udržiavať dobré vzťahy aj so Západom. Tie sa však narušili po minulých prezidentských voľbách, keď manipulácia volieb vyvolala najväčšie protesty v histórii bieloruskej samostatnosti. Lukašenkov režim ich násilne potlačil, pričom úrady zatkli 65-tisíc ľudí vrátane viacerých opozičných lídrov. Prezidentská kandidátka a líderka opozície Sviatlana Cichanovská z krajiny ušla a dodnes žije v exile v Litve. Z krajiny odvtedy emigrovalo viac ako 300.000 ľudí.
Podľa mimovládnych organizácií bieloruský režim v súčasnosti zadržiava približne 1300 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier a zakladateľa Viasny Alesa Bjaljackého.
Tohtoročné voľby sa navyše konajú vo výraznom predstihu, keďže Lukašenkove funkčné obdobie uplynie až v lete. Viacerí experti zmenu termínu spájajú so snahou predísť masovým demonštráciám, ktoré sa pri nízkych zimných teplotách organizujú náročnejšie.
Časť politickej opozície v exile vyzvala Bielorusov, aby voľby úplne bojkotovali, zatiaľ čo iné tábory tvrdia, že ľudia by mali na hlasovacom lístku vybrať možnosť „nehlasovať za nikoho“.
Podporovatelia exilovej opozičnej líderky Cichanovskej, ktorú mnohí považujú za skutočného víťaza volieb v roku 2020, vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo výsledky volieb ani Lukašenka za prezidenta.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku