Môže to vyzerať ako scéna z katastrofického filmu, no jednalo sa o reálnu nočnú moru. Hydrovulkanické erupcie spred 400 rokov vytvorili kráter a neskôr jazero, kde sa nachádza obrovské množstvo oxidu uhličitého. Sopečné procesy pod povrchom neustále pokračujú, a teda plyn presakuje do podzemných vôd, kde sa vytvára oxid uhličitý putujúci do jazera.
Tomuto unikátnemu jazeru zasvätil svoju prácu aj biológ doktor George Kling z univerzity v Michigane. Problém s oxidom uhličitým prirovnáva v sóde vo fľaši. Nikto nemôže vidieť tlak v budove, až kým sa nezrúti. Podobne je to aj s týmto jazerom. Oxid uhličitý sa nachádza v jazere, kde naberá na sile a vytvorí sa tlak. Celý proces končí „explóziou“, ako keď otvoríte rozhrkanú Coca-Colu. Oxid uhličitý unikne do atmosféry a následky sú, tak ako v roku 1986, katastrofické.
Tlak môže byť uvoľnený veľmi ľahko, tak, ako to býva pri zemetrasení či sopečnej erupcii. V jazere Nyos boli spúšťačom pravdepodobne niektoré veľké balvany a nečistoty. Kling však hovorí, že našiel aj dôkazy o veľmi veľkom zosuve pôdy. Doktor Njilah Isaac Konfor, expert na manažment katastrof a na podzemné vody, zase hovorí, že sa objavili správy o tom, že týždeň pred katastrofou boli na tomto území výdatné zrážky.
Našťastie, na Zemi existujú len tri jazerá s týmito vlastnosťami a v histórii boli zaznamenané len dve takéto erupcie. Prvá z nich bola malá explózia pri jazere Monoun, tiež v Kamerune, ktorá zabila 37 ľudí. Táto katastrofa sa udiala pred dvomi rokmi, približne len 30 kilometrov od jazera Nyos. Odborníci na čele s Klingom pracujú od tej doby na projekte a vývoji systému trubiek, ktoré by mali odčerpávať nahromadený oxid uhličitý a eliminovať tak riziko katastrofy.
Podľa doktora Grega Tanyileke z kamerunského Inštitútu pre geológiu a baníctvo a šéfa vládnych vedcov je nepravdepodobné, že opäť dôjde k smrteľnej erupcii. Doktor Kling to však považuje za zavádzanie a napriek úsiliu a varovaniu miestnych sa mnohí vrátili do svojich domovov a na poľnohospodársku pôdu, pretože je to jediný zdroj ich obživy, aj existencie.
Oxid uhličitý však nie je jediným problémom. V jednej časti krátera sa vytvorila prirodzená hranica z vulkanického popola a hornín, ktorá, ak sa zrúti, nastane ďalšia katastrofa. Ak by sa hrádza rozpadla a vrchol sa zrútil, spôsobilo by to záplavy, ktoré by zasiahli aj Nigériu a ohrozili by viac ako 5000 ľudí. Táto situácia by mohla spôsobiť ešte horšiu „klímu“ v jazere a na dne utláčaný oxid uhličitý by bol zrazu vypustený do ovzdušia. Táto dvojitá hrozba sa rieši pomocou drahého projektu, ktorý sa snaží hrádzu spevniť a je už takmer dokončený.
Aj keď jazero v Kamerune už nebude hrozbou, vedci musia mať oči stále na stopkách. Jazero Kivu, ktoré leží na hranici Konga a Rwandy, je až 1600-krát väčšie ako Nyos a obsahuje až 1000-krát viac plynu. Tiež sa nachádza pri Albertine Rift, kde sa vulkanická činnosť neustále zvyšuje. Toto dokopy a skutočnosť, že hladina plynu bude dostatočne vysoká, dokáže zabiť viac ako 2 milióny ľudí, ktorí žijú pozdĺž brehov. Jedná sa teda o najväčšiu časovanú bombu na svete.
Vedci a odborníci stále nie sú rozhodnutí, čo možno urobiť pre odvrátenie nebezpečenstva. Jazero je tak veľké, že ani metódy na odplynenie nie sú postačujúce a nebudú fungovať. Namiesto toho sa rwandská vláda snaží na plyne zarobiť. Je to krajina, ktorá má jedny z najväčších ložísk metánu na svete a patrí jej 5. miesto. Kým sa však takéto projekty rozbehnú a budú sa realizovať vo veľkom, môže sa stať ďalšia katastrofa, ktorá môže mať oveľa väčšie následky ako erupcia jazera Nyos.
Pozri aj: 11 unikátnych jazier a vodných nádrží, kde sa oplatí stráviť horúce letné dni na Slovensku
interez.sk (Lucia M.), ozy.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku