V Dahomey, dnešnej Beninskej republike, vládol dlhých 41 rokov. Aj mnoho rokov po smrti deviateho kráľa Gheza poznáme ako mocného muža, známeho svojou vojenskou brutalitou. Len pre ukážku, niektoré legendy napríklad spomínajú, že cesta k jeho domu bola vydláždená ľudskými lebkami a čeľusťami porazených nepriateľov. Informáciu priniesol portál IFL Science.
Kráľ Ghezo vládol v búrlivých dahomeyských časoch 19. storočia. Okrem vnútroštátnych problémov v tej dobe čelila krajina prerušovanej britskej blokáde prístavov s cieľom zastaviť obchod s otrokmi.
O kráľovi panuje do dnešného dňa množstvo legiend. Jedna z tých najznámejších a najmorbídnejších hovorí, že si v meste Abomey nechal v kráľovskom paláci postaviť pohrebnú chatu. Malta v stenách mala pritom obsahovať krv 41 obetí voodoo.
Na hlbšiu analýzu paláca sa pozreli aj vedci, ktorí 29. mája 2024 vydali štúdiu v žurnáli Proteomics. Ako sa zdá, na temnej voodoo legende je viac pravdy, než by sa nám páčilo.
Malta z ľudskej a kuracej krvi
„Spojivo stien nie je štandardná malta, ale tvrdí sa, že je vyrobené z červeného oleja a lustrovej vody zmiešanej s krvou 41 rituálnych obetí. 41 je posvätné číslo vo voodoo,“ hovoria vedci, ktorí budovu skúmali, aby potvrdili či vyvrátili temnú legendu. Na určenie presného zloženia malty v paláci použili tandemovú hmotnostnú spektrometriu s vysokým rozlíšením.
Výsledky vedcov potvrdili prítomnosť hemoglobínu a imunoglobínov. Dokazujú, že v malte bola skutočne použitá ľudská a kuracia krv.
V náboženstve voodoo sa využívajú rituálne obete na vysvätenie budov. V kombinácii s modlitbami a svätenou vodou boli používané aj na oživenie drevených stavieb, ktoré nesú názov fetiše.
Vedci však pripomínajú, že smrť kráľov Dahomey bola často poznačená obetným rituálom Veľký zvyk, pri ktorom umieralo až 500 obetí. Vedci zatiaľ nie sú schopní potvrdiť, či sa krv v Ghezovej hrobke nerozliala práve pri jednom z takýchto rituálov. Ďalší výskum by mohol preukázať, koľko obetí bolo v skutočnosti použitých na vysvätenie budovy.
Francúzske bagety
Vedci však okrem toho objavili ďalší zaujímavý nález. V stene sa okrem hemoglobínu nachádzali aj stopy pšenice, ktorá ale v tom období v Afrike ešte nebola kultivovaná.
Zvláštny nález pripisujú Ghezovej náklonnosti k francúzskemu cisárovi Napoleonovi III. Dahomeyský kráľ mal preukazovať cisárovi také veľké sympatie, že dokonca do Francúzska posielal rôzne dary v podobe látok a zbraní.
Je teda možné, že na oplátku dostal francúzske bagety a iné pšeničné pečivo. Veľavážený dar zo zámoria mohol následne vložiť do malty spolu s krvou ako súčasť obety, čo by vysvetľovalo stopovú prítomnosť pšenice v stavbe.
Nahlásiť chybu v článku