Veci, fakty a zaujímavosti, ktoré by ste mali vedieť o bleskoch

Blesk je veľmi nebezpečný, no najmä častý jav. Ich vznik je fyzikálne jednoducho vysvetlený.

Blesk je silný elektrostatický výboj s ktorým sa stretávame pri každej búrke. Nie každý blesk je rovnaký. Existuje mnoho rôznych typov s inými vlastnosťami. Niektoré sú dokonca nebezpečnejšie ako druhé. V nasledujúcej sérii dvoch článkov sa dozviete nie len o typoch, ale taktiež o ich vzniku, detekcii a ich zvuku.

Rozdelenie bleskov a ich vznik

V každej búrke nevznikajú len zrážky. Každý búrkový oblak má taktiež aj svoj náboj. Ten je rozložený do mnohých častí oblaku a v niektorých oblastiach je negatívny, inde pozitívny. Výboj vzniká medzi kladne a záporne nabitými bodmi. Ako sme už spomenuli vyššie, blesk je elektrostatický výboj medzi elektrickými nabitými regiónmi oblaku (ďalej IC– intra-cloud), medzi dvoma alebo viacerými oblakmi (ďalej CC – cloud-to-cloud), alebo medzi oblakom a zemou (ďalej CG – cloud-to-ground). Ich vznik je však rôzny. Keďže najnebezpečnejšími bleskami pre nás, ľudí, sú blesky z oblaku do zeme, tak sú aj najlepšie preskúmané. Vznik bleskov IC a CC je veľmi chaotický a stále ostáva veľa otázok na ich preskúmanie. Predpovedanie týchto, ale aj takmer všetkých ostatných bleskov je takmer nemožné. Odhadnúť sa dá akurát lokácia, kde sa vyskytnú.

Vznik blesku závisí od mnohých faktorov a zaváži tiež aj región na Zemi, v ktorom sa vyskytne. Veľa faktorov ovplyvňuje frekvenciu, rozloženie, silu a fyzikálne vlastnosti bleskov. Patria medzi ne výšková kóta, zemepisná šírka, prúdy prevládajúcich vetrov, relatívna vlhkosť atď. Celý proces vzniku blesku je samozrejme zložitejší a komplexnejší.

CG blesky alebo aj blesky z oblaku do zeme

Keďže blesky IC a CC sú pre nás „nezaujímavé“, sú aj najmenej preskúmané. V nasledujúcich riadkoch ich necháme tak a budeme sa venovať bleskom CG, alebo inak nazývaným bleskom z oblaku do zeme. Existujú dva typy bleskov CG. Ide o CG blesk pozitívny (CG+) a CG blesk negatívny (CG-).

CG –

Najčastejšími výbojmi sú CG-. Je to najviac vyskytujúci sa blesk, ktorý udrie do zeme. Ich vznik vám skrátene vysvetlíme. Každý bleskový výboj má ešte proces, ktorý prebieha pred zábleskom. Blesk vzniká, keď je z oblaku vyslaný neviditeľný záporný impulz krokového kanálu zo spodnej časti oblaku. V tom istom čase je zo zeme vyslaný kladný impulz krokového kanálu. V momente keď sa stretnú, prúd výrazne narastie a prebieha výboj (Akoby ste spájali dva konce káblikov na uzatvorenom elektrickom obvode. Jeden pripojený na batériu a druhý na žiarovku. Žiarovka zasvieti až keď sa spoja). Oblasť vysokého prúdu spätne pošle kladný impulz krokového kanálu smerom do oblaku. V tomto momente pozorujeme najjasnejší záblesk, ktorý sa môže aj viackrát veľmi rýchlo zopakovať. Búrky si takto dočasne vynulujú napätie medzi oblakom a zemou. Blesky dosahujú veľkú energiu. CG- bleskami prechádza väčšinou prúd 30 kA a prenesú 15 coulombov elektrického náboja. Pri silnejších, „guľových bleskoch“, to môže byť 120 kA a 350 coulombov. Tieto blesky tvoria 95% všetkých CG bleskov.

CG + 

Pozitívny CG blesk je najzriedkavejším a zároveň aj najnebezpečnejším úderom blesku. Ide o výboj medzi vrchom búrkového oblaku (alebo aj nákovou búrky). Tento výboj môže mať dĺžku niekoľkých kilometrov. Nebezpečný je nielen svojou energiou, ale aj svojim výskytom. Proces výboja funguje reverzne. Z vrchu oblaku je vyslaný kladný náboj a zo zeme záporný náboj. Oblasť vysokého prúdu v tomto prípade nepošle energiu do oblaku ale do zeme. Nebezpečenstvo tohto typu spočíva najmä v nepredvídateľnosti. Kovadlina búrky z ktorej blesk „vychádza“ sa často rozprestiera ďaleko od jadra búrky. Mnoho ľudí si myslí, že už je po búrke, popr. že búrka ešte neprišla, no blesk môže udrieť do oblastí, kde je malá oblačnosť alebo je aj jasná obloha. Tieto blesky spôsobujú obrovské problémy aj pre lietadlá. Letecká ochrana spočíva v tom, že lietadla majú na povrchu namontovaný systém, ktorý prevedie výboj ďalej a blesk len „prejde“ lietadlom, ktorému sa nič nestane. Výboje CG+ sú však až 10-násobne silnejšie ako CG-, na ktoré bol tento systém stavaný. Prúd pri nich dosahuje až 300 kA a napätie v oblaku môže narásť až na 1 miliardu voltov.  S takouto energiou majú problém už aj lietadlá a preto sa začal vyvíjať nový systém. Tieto blesky tvoria 5% všetkých úderov do zeme. Blesky CG+ sú aj najjasnejšie a najhlučnejšie. Pri údere do zeme ho väčšinou vidíme ako jasnú čiaru, bez vedľajších vetiev. Tie sa vo väčšom množstve vyskytujú vo vrchnej oblaku.

Úder CG+ blesku na Palm Beach (Florida) – USA

IC blesk v kombinácii s oblakmi typu mamma

V ďalšej časti článku sa budeme venovať detekcii bleskov, rôznym špeciálnym typom bleskov a taktiež vzniku hromu a výpočtu vzdialenosti búrky. Dozviete sa aj v akých oblastiach na zemi, s akou frekvenciou udiera blesk.

zdroj: iMeteo.sk