Vladislav Buryak má len 16 rokov, no v ruskom zajatí strávil 90 dní. Počul, ako v celách kričia ľudia, musel upratovať krvavé škvrny po vypočúvaní ostatných zajatcov. Vysvetľuje, prečo ho vlastne ruskí vojaci zajali a ako sa dostal domov.
Od rodiny ho oddelili kvôli videu v mobile
Len 16-ročný Vladislav Buryak bol v ruskom zajatí zdanlivo nekonečných 90 dní. Ako píše portál The Guardian, musel počúvať, ako v susedných celách mučia ďalších zajatcov. Od rodiny ho oddelili 8. apríla počas toho, ako sa snažili ujsť z Melitopoľu. Vladislavov otec Oleg je ukrajinský úradník a ruskí vojaci si mysleli, že jeho výmenou za chlapca získajú späť niektorého z ruských zajatcov.
Vladislav spomína na to, ako sa stal svedkom brutálnych bitiek. Hovorí, že Rusi zaobchádzajú so zajatcami mimoriadne kruto. Zatiaľ sa podarilo zhromaždiť výpovede od približne 500 ľudí, ktorí zajatie zažili na vlastnej koži. Stále je to však len špička ľadovca.
I would like to raise the case of Vladislav Buryak, a 16-year-old 🇺🇦 boy who has reportedly been kidnapped by 🇷🇺’s forces because his father, Oleg, heads the Zaporizhiya military administration. Today marks 41 days that Vladislav has been held by 🇷🇺 https://t.co/NYjMiY0nkW pic.twitter.com/YGYFk2anEu
— Michael Carpenter, U.S. Ambassador to the OSCE (@USAmbOSCE) May 19, 2022
Z Melitopoľu odišla rodina približne o 9 ráno. O dve hodiny neskôr ich zastavili ruskí vojaci, kontrolovali im doklady. Vladislava sa pýtali, či ich nahrával na video a chceli, aby im odovzdal telefón. Našli v ňom video z ukrajinského Telegramu, na ktorom ruskí vojaci hovoria o tom, že nechcú bojovať. To sa vojakom nepáčilo, na chlapca namierili zbraň a prikázali mu ísť do stanu, kde sa filtrovali utečenci.
Počúval ich krik, umýval ich krv
Práve v tom momente zistili, že je synom úradníka, a teda by mohol byť hodnotným zajatcom. Odviezli ho do oblasti známej ako Vasylivka a v cele ho držali nasledujúcich 40 dní. Následne ho presunuli do hotela, kde musel umývať podlahy v izbách, kde vypočúvali väzňov. Musel upratovať aj izby dôstojníkov.
Cela, kde bol držaný, sa nachádzala len pár metrov od vypočúvacej miestnosti. Musel počúvať krik mučených zajatcov a neskôr umývať ich krv. Keď sa vojaci nedívali, z času na čas sa mu podarilo s niektorým z väzňov prehodiť pár viet.
Vladislav popísal aj vypočúvaciu miestnosť, bol v nej kovový stôl a dve stoličky. Jedna pre vypočúvaného a druhá pre vojaka, ktorý si zapisoval poznámky. Všade boli obväzy nasiaknuté krvou a krvavé škvrny. Vypočúvanie prebiehalo najmenej trikrát týždenne. Rusi zajatcov bili, na mučenie však využívali aj elektrošoky. Neraz to trvalo aj niekoľko hodín. Vladislav sa bál, že zbijú aj jeho.
Rusi sa neštítia ničoho
Kým bol Vladislav v zajatí, jeho otec robil, čo mohol, aby ho prepustili, vyjednávanie s Rusmi ale nebolo jednoduché. Rusov nezaujímalo, že je ešte dieťaťom, s otcom mu dovolili hovoriť len šesťkrát, pričom všetky rozhovory odpočúvali. Tento prípad je však len kvapkou v mori, neustále sa objavujú nové výpovede, ktoré svedčia o tom, že Rusi sa neštítia zločinov proti ľudskosti.
Bez náznaku výčitiek svedomia zabíjajú civilistov, novinárov, ženy a deti. Na dennom poriadku sú únosy a náhle zmiznutia ľudí. Zadržaných vojakov, ale aj civilistov mučia nepredstaviteľne krutými metódami. Podarilo sa dokonca objaviť aj komory určené na mučenie. Kobky oddelené betónovými stenami sa našli v letnom tábore v Buči. V jednej zo stien sú diery po guľkách, čo svedčí o tom, že zrejme slúžila na popravy. Našlo sa aj 5 mŕtvych mužov, ktorých telá niesli jasné známky mučenia.
Nahlásiť chybu v článku