Našu stravu si prispôsobujeme z rôznych dôvodov.
Ako ale píše portál IFL Science, dať si za cieľ stravovať sa tak, aby sme žili dlhší a kvalitnejší život, nie je úplne na zahodenie.
Pozreli sa na stravu ostatných živočíchov, ich dlhovekosť porovnávali s ľuďmi
Na to, ako by mal vyzerať jedálniček, vďaka ktorému budeme žiť dlhšie, sa vo svojom výskume pozreli gerontológ Valter Longo z University of Southern California a jeho kolegyňa Rozalyn Anderson z University of Wisconsin.
Vo svojej práci sa venovali prieskumu literatúry o dlhovekosti a výžive najrôznejších živočíchov a ich porovnaniu s ľuďmi: „Skúmali sme prepojenie medzi živinami, pôstom, génmi a dlhovekosťou u krátkovekých druhov a spojili sme tieto prepojenia s klinickými a epidemiologickými štúdiami na primátoch a ľuďoch – vrátane storočných,“ hovorí Longo.
V našej strave, samozrejme, zohráva úlohu množstvo faktorov, vďaka ktorým sa nedá vytvoriť plán, ktorý by zahŕňal špecifický jedálniček či počet kalórií – napríklad seniori nad 65 rokov potrebujú v strave viac proteínu, aby sa ich telo lepšie chránilo pred úbytkom telesnej hmoty a nárastom krehkosti.
Vedci vo výskume preto upozorňujú, že podobné závery je vždy potrebné odkonzultovať s odborníkom a prispôsobiť svoj plán na základe individuálneho prístupu. Ich cieľom bolo v štúdii informovať o špecifikách správnej výživy, ktorá poskytne pevný základ pre pokračujúci výskum dlhovekosti. Vďaka týmto výsledkom tak môžu špecialisti ešte lepšie prispôsobovať stravovacie plány pre svojich pacientov.
Vedci sa zhodujú, že rastlinná strava bohatá na bielkoviny – napríklad z kvalitných zdrojov ako Vegan protein Weider – môže výrazne prispieť k dlhšiemu a zdravšiemu životu.
Týmito potravinami nahraďte tretinu jedálnička, zaraďte do neho aj pravidelné pôsty
Pokiaľ premýšľate, akým spôsobom si viete zlepšiť nutričnú hodnotu a kvalitu vašej stravy bez odborného dohľadu, čiastočné odpovede nájdete zodpovedané v štúdii.
Na to, akými jedlami sa to dá zabezpečiť, existuje špecifická odpoveď – a podľa Longa sme dokonca schopní týmito potravinami pokryť aj tretinu denného príjmu. „Veľa strukovín, celozrnných produktov a zeleniny; niektoré ryby; žiadne červené mäso alebo spracované mäso a veľmi málo bieleho mäsa; nízky obsah cukru a rafinovaných obilnín; dobrá hladina orechov a olivového oleja a trochu tmavej čokolády.“
Mimo toho vedci zistili, že žiť dlhšie nám pomôžu aj každodenné menšie pôsty – ideálne je si naplánovať aspoň 12-hodinové okno medzi dvoma dňami (alebo jesť vždy s aspoň 12-hodinovou pauzou medzi večerou a raňajkami).
Posledným pomocníkom je zaradenie päťdňového pôstu každé tri až štyri mesiace – čo je efektívne nielen pri udržiavaní krvného tlaku pod kontrolou, ale aj pri znižovaní rizika inzulínovej rezistencie.
Tieto závery musíme brať s menšou rezervou, nakoľko Longo vlastní podiel v spoločnosti, ktorá vyrába pôstne potravinové produkty. Zároveň ale väčšina tvrdení – veľa zdravých bielkovín, nerafinované cukry či občasné pôsty – nie je kontroverzná, nakoľko sa podobné odporúčania objavujú pri debate o zdravej strave pravidelne.
„Prijatím prístupu založeného na vyše storočnom výskume môžeme začať definovať diétu dlhovekosti, ktorá predstavuje pevný základ pre výživové odporúčania a pre budúci výskum,“ dopĺňa Longo.
Nahlásiť chybu v článku