Vedci zistili, ktoré 3 vône sú tie najlepšie na svete. Ľuďom sa najviac páči vanilka

Niektorí z vás možno najviac na svete milujú vôňu babkiných koláčov, iní sú omámení z vône letného dažďa či z vône kávy. Vedci sa rozhodli zistiť, ktorá je tá najlepšia vôňa na svete, ktorá si získala väčšinu ľudí v rôznych krajinách po svete.

Ľuďom sa najviac páči vanilková vôňa

Vône, ktoré ľudia obľubujú, sú po celom svete podobné, a to bez ohľadu na kultúru. To podľa odborníkov znamená, že naše preferencie vznikli následkom evolúcie, píše portál Science Alert.

V rámci štúdie publikovanej v časopise Current Biology sa vedci pýtali na obľúbenú vôňu ľudí z 10 rôznych kultúrnych skupín, vrátane ľudí žijúcich v meste, farmárov či domorodcov živiacich sa lovom. Vône hodnotili obyvatelia Thajska, Mexika, Ekvádoru a ďalších krajín.

Každý z účastníkov výskumu mal ovoňať 10 rôznych vzoriek a ohodnotiť ich od najpríjemnejšej po tú najmenej príjemnú. Ukázalo sa, že väčšine ľudí sa najviac páčila vôňa vanilínu, teda hlavného komponentu vanilky. Hneď za ňou nasledoval etylbutyrát, ktorý je charakteristický ovocnou vôňou. Často sa využíva aj ako zvýrazňovač v potravinách s ovocnou príchuťou.

Na treťom miestne sa umiestnil linalool s kvetinovou vôňou. Za najmenej príjemnú považovali ľudia kyselinu izovalerovú, ktorá pripomína mlieko, syr, sóju a pot. Vedci očakávali, že to, akú vôňu ľudia budú obľubovať najviac, ovplyvní kultúra, osobné preferencie a ďalšie faktory. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery nás ovplyvňuje každý z nich.

Zrejme za to môže evolúcia

Isté však je, že kultúra na tom podieľa len málo, zistenia sú totiž platné naprieč rôznymi kultúrami. To, aká vôňa sa nám páči najviac, teda závisí najmä od osobných preferencií, nie od toho, v akom prostredí vyrastáme a v ako sme boli vychovávaní.

Odborníci dopĺňajú, že to, aké vône sa nám páčia, zrejme ovplyvnila evolúcia. Nazdávajú sa, že kedysi v dávnej minulosti nám rozlišovanie príjemných a nepríjemných aróm pomáhalo v prírode prežiť. Vedci dúfajú, že nová štúdia im pomôže lepšie pochopiť, prečo sa nám niektoré vône páčia, iné zase nie.

V ďalších výskumoch sa plánujú zaoberať napríklad otázkou, aké zmeny v našom mozgu rôzne vône vyvolávajú. Napríklad, čo sa udeje v ľudskom mozgu, keď ovoniame vanilku a k akým zmenám dochádza, keď ovoniame nepríjemne zapáchajúci syr alebo nám v hromadnej doprave udrie do nosa zápach potu spolucestujúceho?

Pozri aj:

Je v poriadku užívať melatonín, keď neviete zaspať? Takýto je názor odborníkov