Vombat austrálsky sa pridáva k zvieratám s vlastnosťou biofluorescencie. Znamená to, že ak sa na toto zviera zasvieti UV svetlom v tme, tak žiaria. To sa prekvapivo až doteraz nevedelo.
správy od nás budete mať ako prví.
Počas posledných rokov sa zistilo, že biofluorescencia je u cicavcov bežnejšia, než sme si mysleli. Iba pred mesiacom sa zistilo, že iné austrálske zviera, vtákopysk, má biofluorescenčnú srsť. Keď sa o tom dopočuli vedci z múzea cicavcov v Západnom austrálskom múzeu, rozhodli sa posvietiť UV lampou aj na iné exempláre v zbierke múzea, uvádza portál Science Alert.
Zasvietilo viacero zvierat
“Skúšali sme to iba na možno dvoch desiatkach cicavcov, takže to nebolo dôkladné pátranie, ale asi tretina z nich zažiarila,” uviedol kurátor múzea Kenny Travouillon.
The glowing wombats are also some of my favourite! #wombat #uv pic.twitter.com/XdgLqAoorX
— Kenny Travouillon (@TravouillonK) November 5, 2020
Pod lampou zažiarili vtákopysky, ježury, bandikuty, niektoré netopiere, vačice a vombaty. Tie mali neónový odtieň.
Biofluorescencia nastáva, keď živá bytosť absorbuje žiarenie vysokej energie, napríklad ultrafialové, a potom vyžaruje svetlo späť s nižšou frekvenciou. Vedci dosiaľ identifikovali viacero proteínov, ktoré to dokážu a nachádzajú sa na koži zvierat či v iných tkanivách, vrátane zubov.
“Zdá sa, že v mnohých častiach zvierat sa nachádzajú chemické zlúčeniny, ktoré fluoreskujú, takže nie je prekvapivé, že existujú aj chemické zlúčeniny podobné typu na kožušinách,” uvádza forenzná vedkyňa z austrálskeho múzea Greta Frankham.
Dôvod nepoznajú
Presný dôvod, prečo dochádza k biofluorescencii u týchto cicavcov je ešte potrebné určiť. Mnohé z doteraz identifikovaných biofluorescenčných cicavcov sú buď nočné tvory, alebo sú aktívne za súmraku. Nevie sa, či to má nejaký súvis, keďže biofluorescencia vyžaduje, aby na nich dopadalo UV svetlo, ktorého je v noci menej.
After platypus was shown to glow under UV light, couldn’t resist trying bilbies… their ears and tails shine bright like a diamond! #bilby #uv pic.twitter.com/wL82RDdFYb
— Kenny Travouillon (@TravouillonK) November 3, 2020
“Možno sú schopní vidieť toho omnoho viac, ako sme schopní my,” predpokladá Travouillon. Ďalej uvádza, že jedine dravce nevykazujú túto schopnosť. Myslí si, že je to preto, lebo by stratili všetky šance na ulovenie svojej koristi.
Frankham zase uvádza, že aj keď je veľa vačkovcov nočných, nemusí to byť nevyhnutným faktorom pri vývoji tejto vlastnosti.
Potreba výskumu
Teraz vyvstáva potreba vykonávať terénne štúdie, aby sa zistilo, či v prírodnom prostredí týchto zvierat existujú nejaké výhody, prípadne nevýhody vyplývajúce z tejto vlastnosti.
“V tejto chvíli všetci iba hádame a tápeme, prečo sa tak deje. Budú potrebné ďalšie testy, aby sme pochopili skutočnú podstatu tohto javu,” uviedol Travouillon.
Nahlásiť chybu v článku