Výnimku netvoria ani hoaxy týkajúce sa koronavírusu. Niektorí ešte stále pochybujú o jeho existencii, iní tvrdia, že rúška ľuďom škodia a takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Vedci sa preto rozhodli zistiť, ktoré skupiny ľudí sú najnáchylnejšie k tomu, aby hoaxom uverili.
Hoaxy sa šíria rýchlosťou blesku
Iste ste aj vy postrehli, že koronavírus rozdelil ľudí na niekoľko táborov, pričom každý zastáva vlastný súbor názorov. Niektoré sú pravdivé viac, iné zas menej, internetom sa však šíri aj množstvo hoaxov, ktoré s pravdou nemajú nič spoločné. Vedci sa preto rozhodli, že sa tomuto fenoménu prizrú bližšie a zistia, ktoré skupiny ľudí veria hoaxom najčastejšie.
Ako informuje štúdia publikovaná prostredníctvom časopisu Royal Society Open Science, hoaxom o koronavíruse veria najčastejšie ľudia, ktorí neovládajú matematiku.
Dezinformácie týkajúce sa koronavírusu sú nebezpečnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, môžu totiž ohroziť zdravie miliónov ľudí. Ako informuje štúdia, pravdivé informácie množstvo ľudí ignoruje a považujú ich za nespoľahlivé, zatiaľ čo hoaxom uveria pomerne ľahko. S množstvom šíriacich sa dezinformácií zas pribúdajú ľudia, ktorý by odmietli očkovanie proti koronavírusu, ak by existovalo a ani by ho neodporúčali svojim príbuzným či známym (ani v prípade, ak patria do rizikovej skupiny).
Ktorá skupina ľudí verí hoaxom najčastejšie?
Vedcom sa podarilo zistiť, že náchylnosť uveriť nepravdivým informáciám o koronavíruse úzko súvisí s matematickou gramotnosťou, teda schopnosťou aplikovať matematiku pri riešení rôznych problémov a schopnosť pracovať s číslami. Ľudia, ktorí majú matematickú gramotnosť na vysokej úrovni, sú menej náchylní uveriť hoaxom a viac veria vedeckým štúdiám a odporúčaniam ako tí, ktorí touto schopnosťou neovplývajú. Ako píše portál Českej televize, znamená to, že nepriaznivý vývoj pandémie koronavírusu by mohlo zmeniť zlepšenie analytického myslenia ľudí.
Do štúdie vykonanej medzi aprílom a májom tohto roka boli zapojení obyvatelia piatich krajín, a to USA, Mexika, Veľkej Británie, Írska a Španielska, pričom ich úlohou bolo vyriešiť niekoľko numerických problémov. Následne im bol predložený súbor 9 nepravdivých, ale aj pravdivých tvrdení týkajúcich sa koronavírusu a úlohou účastníkov bolo tieto tvrdenia ohodnotiť.
Okrem toho, vedci sa v štúdii zároveň pýtali, aké opatrenia účastníci za posledný mesiac dodržiavali alebo nedodržiavali, resp. ako sa pripravovali na možnosť, že v ich komunite sa vyskytne veľký počet jedincov nakazených koronavírusom. Vedcov okrem iného zaujímalo najmä nosenie rúšok, dezinfekcia či obmedzovanie stretávania sa s inými ľuďmi.
Výsledky štúdie ukázali, že najčastejšie verili hoaxom ľudia, ktorí zároveň príliš nedbali na dodržiavanie opatrení. Prekvapivo, množstvo z opýtaných verí, že vírus bol vytvorený umelo v laboratóriu v čínskom Wuhane, odkiaľ sa vírus začal šíriť.
Vedci však dodávajú, že matematická gramotnosť nie je jediným faktorom, ktorý pri šírení dezinformácií zohráva dôležitú úlohu. Ľudí do značnej miery ovplyvňuje napríklad aj politika a dôležitým faktorom bol aj vek respondentov. Ukázalo sa, že starší ľudia sú menej náchylní uveriť hoaxom, ak im však uveria, je pravdepodobnejšie, že ich budú zdieľať a šíriť ďalej.
Nahlásiť chybu v článku