Z dejepisu ich poznáme najmä ako moreplavcov, ktorí putovali zo Škandinávie až do Európy a ešte ďalej. Nová štúdia však ukazuje, že o Vikingoch sme toho doteraz vedeli menej, ako sme si mysleli.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci vyvracajú mýty týkajúce sa Vikingov
Štúdia publikovaná prostredníctvom časopisu Nature informuje o jednej z najväčších štúdií vikinskej DNA, aká bola doteraz vykonaná. Portál Phys píše, že vedci preskúmali DNA z celkovo 442 prevažne mužských, ale aj ženských a detských kostier nájdených na rôznych archeologických náleziskách v Európe, v Škandinávii, Rusku, ale aj v Grónsku. Čo všetko sa vedcom podarilo zistiť?
Ukázalo sa napríklad, že mnoho kostier na náleziskách v skutočnosti nepatrilo Vikingom, boli to miestni obyvatelia, ktorí na seba identitu Vikinga prebrali. Aj keď totiž boli pochovaní na vikinskom pohrebisku a s vikinskou výzbrojou, podľa genetickej informácie k Vikingom v skutočnosti nepatrili. Navyše, nie všetci Vikingovia mali blond vlasy a fúzy, mnohí mali hnedé vlasy.
Ďalšou zaujímavosťou je, že nie všetci Vikingovia boli škandinávskeho pôvodu. Štúdia ukázala, že DNA Vikingov bola zrejme ovplyvnená génmi z Ázie, ale aj zo severnej časti Európy. Okrem toho sa podarilo zistiť, že do nájazdov, ktoré organizovali, boli neraz zapojení blízki príbuzní. Dôkazom je fakt, že na jednom z pohrebísk boli pochovaní štyria bratia vikinského pôvodu, pričom všetci podľa analýzy zahynuli v rovnaký deň. Aj ostatní ľudia, ktorí boli na danom pohrebisku pochovaní, mali podobnú DNA, čo naznačuje, že pravdepodobne žili v jednej dedine, resp. v rovnakej oblasti.
Vikingovia zmenili smerovanie dejín
Projekt, v rámci ktorého odborníci DNA Vikingov skúmali, trval celkovo 6 rokov a jeho cieľom bolo nielen lepšie pochopiť Vikingov, ale aj vyvrátiť mýty, ktorými sú opradení, píše v štúdii jej spoluautor Eske Willerslev. Ten dodáva, že vďaka knihám a filmom máme o Vikingoch celkom skreslenú predstavu. Slovo Viking pochádza zo škandinávskeho „vikingr“, čo znamená pirát, toto slovo na popísanie Vikinga však nestačí.
Doba Vikingov sa datuje do obdobia od 800 rokov nášho letopočtu, približne do roku 1050. Aj keď časy ich najväčšej slávy netrvali dlho, práve Vikingovia do značnej miery zmenili smerovanie európskych dejín, aspoň čo sa týka politiky, demografie a genetiky. Štúdia je dôležitá nielen z hľadiska skúmania Vikingov, vedcov fascinuje aj samotná evolúcia a spôsob, akým putuje genetická informácia naprieč priestorom a naprieč dejinami.
Nahlásiť chybu v článku