Uprostred Slovenska leží dodnes živý skanzen, ktorý väčšina ľudí ani nepozná. Osadu Kysuca mala zatopiť priehrada

Na území Slovenska sa nachádza viac ako jedna desiatka skanzenov. Sú oknami do minulých životov našich predkov a ukazujú nám, ako sa v jednotlivých regiónoch Slovenska žilo pred mnohými desaťročiami. Na strednom Slovensku však možno nájsť osadu Kysuca, živý skanzen, ktorý dodnes predstavuje jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry na našom území.

Vlkolínec, Čičmany, Zuberec či Vychylovka. To sú len niektoré z mnohých skanzenov na Slovensku, ktoré ponúkajú pohľad do života predkov žijúcich na našom území. Sú kultúrnymi a historickými pamiatkami, odkazom na dedičstvo, ktoré nám po sebe zanechali predchádzajúce generácie. Osada Kysuca sa od nich mierne líši. Je stále živá, zabudnutá a pre väčšinu Slovákov neznáma.

Ak ju nehľadáte, nikdy ju nenájdete

Osadu Kysuca by ste na Kysuciach hľadali márne. Nachádza sa v okrese Brezno, na okraji obce Drábsko, ktorej je aj súčasťou. Natrafíte na ňu, len ak ju skutočne hľadáte. Leží na konci prašnej skalnatej cesty smerom na Kokavu nad Rimavicou, ktorú by ste inak celkom určite prehliadli.

Z pôvodnej ľudovej architektúry nemuselo ostať celkom nič. Osada Kysuca ešte v 80. rokoch 20. storočia celkom vyľudnená, píše na svojej webovej stránke obec Drábsko. Dôvodom bola plánovaná výstavba priehrady, ktorá mala pochovať pôvodnú radovú zástavbu starých dreveníc. Od stavby priehrady sa však nakoniec upustilo a osada ostala opustená.

Prežila vďaka ľuďom

Po nežnej revolúcii však osadu Kysuca objavila skupina ľudí, ktorých fascinoval život na vidieku uprostred nedotknutej prírody, informuje portál Dobré noviny. Od obce Drábsko postupne odkúpili väčšinu miestnych dreveníc, ktoré následne citlivo zrekonštruovali tak, aby zachovali pôvodné ľudové prvky miestnej architektúry.

Osada Kysuca je tak dnes živým skanzenom, ktorý za svoju záchranu vďačí tunajším chatárom. Nájdete tu viac ako 20 ľudových dreveníc s obdĺžnikovým pôdorysom, ale aj kaplnka sv. Anny, kde sa každoročne koná malá náboženská slávnosť.

V neposlednom rade vás mohol zaujať samotný názov osady na okraji obce Drábsko. Tá sa podľa vyjadrení starostky Martiny Grgačovej Kocovej pre TASR v minulosti nazývala Otília po dcére tunajšieho grófa Forgácha. Neskôr sa do osady prisťahovali viacerí obyvatelia z Oravy, ktorých doplnili aj viacerí pastieri či sklári z Kysúc, ktorý zrejme definitívne pozmenili názov osady.

Pozri aj:

Ocitneš sa v inom storočí. Toto 9 najkrajších skanzenov Slovenska, ktoré nám závidia aj za…