Pandémia koronavírusu dala svetu unikátnu príležitosť. V dôsledku prísnych preventívnych opatrení sa vo väčšine krajín aspoň na krátko zastavila doprava aj priemyselná výroba a svet dostal šancu zamyslieť sa nad tým, ako chce hospodárstvo po koronakríze obnoviť, aby zmiernil dôsledky ďalšej krízy, ktorá nás čaká v najbližších desaťročiach.
správy od nás budete mať ako prví.
Svetu ostáva šesť mesiacov na to, aby zmenil priebeh prebiehajúcej klimatickej zmeny a zabránil opätovnému nárastu emisií skleníkových plynov po tzv. lockdowne, ktoré môže zmariť už vykonané úsilie v snahe zmierniť dopady zmien v klimatickom systéme. Planétu pred takýmto konaním varoval riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA), informuje britský denník The Guardian.
„Tento rok je posledný, ktorý máme, ak nechceme byť svedkami odskoku množstva emisií uhlíka,“ cituje riaditeľa IEA, Fatiha Birola, britský denník.
Energetici vyzývajú k udržateľnosti
Podľa analýzy Medzinárodnej agentúry pre energetiku plánujú krajiny sveta investovať do opätovného reštartu svojich ekonomík globálne približne 9 triliónov amerických dolárov. Obrovské množstvo finančných prostriedkov podľa riaditeľa IEA určia podobu ekonomiky na najbližšie tri roky, počas ktorých je nevyhnutné, aby emisie skleníkových plynov prudko klesali. V opačnom prípade svet nesplní ciele, ku ktorým sa krajiny v rámci klimatických dohôd zaviazali a čo je horšie, spustí sa tak kolotoč bezprecedentných spätných väzieb v klimatickom systéme.
Medzinárodná agentúra pre energetiku preto vyzýva svet, aby pri reštarte ekonomiky po koronakríze uvažoval udržateľným spôsobom. „Nasledujúce tri roky určia priebeh najbližších 30 rokov aj ďalších desaťročí. Ak sa emisie uhlíka ešte zvýšia, je veľmi nejasné, ako ich dokážeme v budúcnosti opäť znížiť,“ povedal Birol pre The Guardian.
Emisie klesli o 17 %
Pandémia koronavírusu a opatrenia, ktoré svet prijal v snahe zabrániť šíreniu vírusu spomalili a v niektorých prípadoch až zastavili ekonomiky jednotlivých krajín. Celosvetovo počas vrcholu epidémie v apríli spôsobili opatrenia až 17 % pokles emisií, vedci však varovali, že ide len o krátkodobý trend. Odborníci a aktivisti preto volajú po zmene a zohľadnení dlhodobých faktorov, akými sú dôsledky klimatickej zmeny pri opätovnom reštarte hospodárstva za účelom opätovného ekonomického rastu.
Nahlásiť chybu v článku