Psy sú najlepším priateľom človeka už takmer 100 miliónov rokov, napriek tomu o nich stále nevieme úplne všetko. Napríklad to, že v mozgy ľudí a psov pracujú aspoň pri niektorých úlohách celkom podobne. A to aj vtedy, keď ide o matematiku.
Človek dokáže už krátko po narodení rozlišovať počet predmetov, ktoré vidí. Ide o vrodenú schopnosť, nazývanú numerozita, ktorú majú okrem ľudí napríklad aj opice, ryby a podľa najnovšieho výskumu Emoryho univerzity v americkom meste Atlanta aj psy. Počet dokážu rozpoznávať bez toho, aby sme ich na to trénovali či motivovali ich akýmikoľvek odmenami.
Numerozitu si netreba mýliť s počítaním a abstraktnou matematikou. Ide o vrodený odhad množstva, počtu objektov, ktoré vidíme a vieme povedať, že dve jablká sú viac ako jedno no menej ako tri a to aj bez toho, aby sme vôbec číslovky poznali. Numerozitou disponujú ľudia, disponujú ňou primáty, no ešte donedávna nebolo celkom jasné, či majú túto vrodenú vlastnosť aj psy.
„Naša práca nedokazuje len to, že psy používajú na rozpoznávanie počtu predmetov rovnaké časti mozgu ako ľudia, ale aj to, že na túto schopnosť nemusia byť trénovaní“, hovorí autor štúdie Gregory Berns v článku publikovanom na stránke Emoryho univerzity.
Vedci z Atlanty skúmali schopnosť rozpoznávať počet objektov u psov vôbec po prvýkrát priamo, analýzou mozgovej činnosti s pomocou magnetickej rezonancie. Predchádzajúce výskumy už ukázali, že psy rozoznávať počet dokážu, vždy to však bolo po dôkladnom tréningu, kedy bolo navyše zvieratá motivované nejakou odmenou.
Tentokrát však vedci zvolili iný postup. „Išli sme priamo k zdroju a pozorovali sme mozgy psov, aby sme dokázali priamo pochopiť čo robia ich neuróny, keď sa psy pozerali na rôzne množstvá bodiek,“ hovorí spoluautorka štúdie Lauren Aulet a dodáva, že týmto spôsobom dokázali obísť slabiny predchádzajúcich behaviorálnych štúdií zameraných na psy a iných zástupcov živočíšnej ríše.
Vedci pri svojom výskume pracovali s celkom 11 zvieratami. Bez toho, aby ich vopred cvičili či akokoľvek na experiment pripravovali, ich podrobili vyšetreniu MRI, počas ktorého psom premietali rôzne počty bodiek. Počas opakujúcich sa experimentov pritom menili ich rozloženie ako aj veľkosť, aby tak docielili, že sa zvieratá zamerajú na skúmanú premennú, ktorou bol počet.
Z analýzy výsledkom MRI vedci zistili, že mozgy psov nakoniec na zmenu veľkosti či rozloženia bodiek nijako špeciálne nereagovali. Pri zmene počtu sa však u psov zaktivizovali presne rovnaké oblasti mozgu, ako sa pri rozpoznávaní množstva aktivujú aj už človeka či primátov. So psami tak toho máme spoločného viac, ako sme si možno mysleli.
Numerozita a intuitívny odhad množstva či počtu je v prírode využívaní napríklad pri love. Predátor, ktorým bol pred desiatkami miliónmi rokmi aj človek, tak vďaka vrodenej schopnosti okamžite odhadnúť počet jedincov v čriede či stáde, čo mu v konečnom dôsledku pomáha pri získavaní koristi. Schopnosť vie navyše využiť aj opačne a vyhodnotiť množstvo predátorov, ktoré môžu ohroziť jeho samotného. Kedy a ako numerozitu psy získali nevieme, vedci však špekulujú nad tým, že to mohlo byť práve po tom, ako sa stali vernými spoločníkmi človeka.
Nahlásiť chybu v článku