Podľa novej štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii príjme bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Približne toľko váži kreditná karta. WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí. WWF v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.
správy od nás budete mať ako prví.
Bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku. Vyplýva to zo štúdie Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People), ktorú pre WWF (Svetový fond na ochranu prírody) spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.
„Tieto čísla musia prebudiť politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.
Štúdia sleduje akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach.
Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do 5mm) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).
„Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu Slovensko neobchádza. Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorázových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
WWF už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu.
V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa. A produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie kvôli ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dopady. V marci WWF preto spustila i globálnu petíciu NO PLASTIC IN NATURE, ktorú už podporilo viac ako 600-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov práve k tomu, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu.
Nahlásiť chybu v článku