História ľudstva ukrýva mnoho mrazivých okamihov, ktorých svedkami boli naši predkovia. O to desivejšie sú tie, ktoré boli absolútne neplánované a skončili sa katastrofou. Podobným prípadom bola aj nehoda, ktorá sa odohrala roku 1917 v kanadskom prístave Halifax. Spomienky na ňu nájdeme v jeho okolí aj vyše sto rokov po tom, čo sa udiala.
Nešťastná udalosť sa podľa záznamov odohrala v jedno mrazivé ráno, presnejšie 6. decembra roku 1917. Do prístavu Halifax v kanadskom štáte Nové Škótsko prichádzala francúzska loď SS Mont Blanc. Halifax bol daného času hlavným prístavom Atlantiku a tak prítomnosť svetových lodí v ňom nebola ničím výnimočným.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
SS Mont Blanc bola loď dlhá 100 metrov a jej šírka dosahovala až 14 metrov. No o tom, čo sa nachádza v jej vnúti vedelo len zopár ľudí, medzi ktorých patrili kapitán a posádka. Nebezpečný náklad predstavoval 227 ton TNT, 223 ton benzénu a spolu s ďalšími stovkami kilogramov trhavín predstavovali časovanú bombu, ktorej výbuch si nikto neobjednal.
V záujme bezpečnosti bolo kapitánovou povinnosťou označiť loď vlajkou, ktorá by informovala ostatných o nebezpečnom náklade, ktorý loď prevážala. To ale bolo podľa neho až príliš vyzývavé pre nepriateľské ponorky. V tomto prípade netreba zabúdať ani na fakt, že lode s podobným nákladom mali zakázané vôbec vchádzať do prístavov na pobreží Atlantiku. Toto pravidlo sa zvyklo často porušovať.
V rovnakom čase z prístavu práve odchádzala nórska nákladná loď SS Imo podobných rozmerov. V momente, kedy si to posádky jednotlivých lodí uvedomili, snažili sa urobiť všetko preto, aby nedošlo k zrážke v úzkom prieplave. Okrem toho museli dbať aj na prítomnosť oveľa menších lodí, ktoré sa v prieplave taktiež nachádzali.
Manévrovanie s tak veľkým kolosom nebolo ani v jednom prípade jednoduché a v konečnom dôsledku nórska loď zasiahla pravobok Mont Blancu. Stret lodí nemal nejak veľký ničivý účinok, no aj napriek tomu spôsobil vzplanutie benzénu na francúzskej lodi. Posádka sa okamžite snažila dostať od lode čo najďalej.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Cestou do bezpečie kričali aj na posádku lode Imo, aby sa zachránili. No nik im nerozumel, nakoľko kričali po francúzsky. Ba naopak, k nebezpečnej lodi prichádzalo čím ďalej viac a viac ľudí, ktorí sa snažili uhasiť požiar. Ten sa veľmi rýchlo rozšíril aj na pevninu. V tom čase sa už v okolí nachádzalo mnoho zvedavcov a hasičov bojujúcich s plameňmi. Nik z nich nemal o prichádzajúcej tragédii ani tušenie.
Explózia lode Mont Blanc nastala štyri minúty po deviatej hodine ráno a zničila viac, než by si bol ktokoľvek vedel predstaviť. Budovy vo vzdialenosti približne dvoch kilometrov prestali v momente existovať. Vlna bola natoľko silná, že bola schopná ničiť okná, stromy a dokonca aj koľajnice vo vzdialenosti až 16 kilometrov od výbuchu.
Neskôr boli objavené jednotlivé časti lode. Časť kotvy o váhe pol tony vymrštilo do vzdialenosti 4 kilometre, zatiaľ čo hlaveň dela sa našla v úplne opačnom smere a ešte o 1,5 kilometra ďalej. Prekvapivý moment, ktorého následkom bol výbuch mal podľa odhadov silu až 3000 ton TNT.
Celkový počet obetí, ktoré boli usmrtené výbuchom nie je známy. Záznamy udávajú počet približne 2000 obetí s tým, že ďalšie tisícky boli zranené alebo zomreli neskôr následkom týchto zranení. Najčastejšie sa ošetrujúce jednotky stretli s poranením očí. Očný lekár George Cox v priebehu 48 hodín musel vyoperovať až 79 poškodených očných buliev.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo sa týka posádok, z francúzskeho SS Mont Blancu prežili všetci, okrem jedného námorníka, ktorý podľahol zraneniu šrapnelom. Kapitán Le Médec bol dokonca postavený pred súd, no ten ho neskôr prepustil. Posádka nórskej lode SS Imo neprežila.
Tento výbuch je do dnešného dňa považovaný za najväčší výbuch na svete, ktorý nebol spôsobený jadrovou bombou.
washingtonpost.com, dotyk.dennik.cz
Nahlásiť chybu v článku