Vitajte pri ďalšom dieli nášho pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli ten minulý, nájdete ho na tomto odkaze.
Novinka: Náš podcast už môžete počúvať aj na Spotify
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Čo sa stane, keď zo šoférovania odstránime ľudský faktor? Rozhodovanie o tom kto pri kritických situáciách prežije, môže rozhodnúť najväčší sociálny experiment známy ako Moral Machine
- Prečo je Havaj cestovateľským exotickým rajom? Krajinu, kde sa aj palmy krútia v rytmoch tradičného tanca hula vám 20. novembra v KC Dunaj predstaví Cestovateľské kino. Lístky na premietanie môžete získať tu.
- Tipy na filmové novinky: pokračovanie Fantastických zverov, maďarskú drámu Súmrak či nemecký film Balón
- Pridá sa Slovensko k vyspelej Európe? Ministerstvo životného prostredia chce presadiť zálohovanie PET fliaš a plechoviek
- Tip na víkend: Prichádza nebeské divadlo v podobe meteorického roja Leonidy
V kritických situáciách za volantom auta reaguje človek často inštinktívne, na základe počas svojho života nadobudnutých morálnych hodnôt. V snahe každého z nás je tak hlavnou úlohou, v prípade ohrozenia, zachrániť ľudský život. Pri výnimočnej situácii však človek reaguje emotívne, nelogicky. Šok a panika sa môžu podpísať pod to, že morálne rozhodnutie ide do úzadia a prichádza k vážnej nehode. Ako si má s takýmito situáciami poradiť umelá inteligencia?
V konečnom dôsledku má aj pri nej posledné slovo človek. Algoritmus rozhodovania autonómneho systému vo výnimočných situáciách musí niekto naprogramovať. Nechať takúto úlohu na jednotlivcov z radov IT sektoru je ale mimoriadne nezodpovedné. Preto vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) vytvorili azda najväčší sociálny experiment histórie.
Nazýva sa Moral Machine experiment a možno ste sa na ňom podieľali aj vy. Spustený bol v roku 2017 a doposiaľ sa ho zúčastnilo viac ako 40 miliónov ľudí z 233 krajín sveta. Napriek tomu, že prvotné výsledky sociálneho experimentu už vedci začiatkom novembra publikovali v časopise Nature, na webstránke moralmachine.mit.edu sa ho môžete stále zúčastniť. Postavený budete pred sériu etických a morálnych problémov a situácií, ktoré by v reálnom živote nechcel zažiť nikto z nás. Svet však nie je utopický, a preto s nimi jednoducho musíme počítať. A najmä musíme naučiť umelú inteligenciu v takýchto situáciách rozhodovať.
Najväčší sociálny experiment v dejinách spočíva v podobných problémoch akým je známa Električková dilema. Ľudia museli počas testovania rozhodovať o tom, ako by sa autonómne vozidlo malo zachovať v rôznych kritických situáciách. V celkom 13 rôznych scenároch ľudia rozhodovali, ktorú z dvoch možností by malo vozidlo zvoliť, pričom pri každej prichádzalo k strate na životoch.
Prípady sa líšili len v počte obetí, pohlaví, sociálnej triede či veku. V niektorých prípadoch boli jednou z možností aj zvieratá. Cieľom experimentu je preskúmať morálne rozhodovanie ľudstva a vytvoriť akýsi etický kódex pre autonómne dopravné systémy. Výsledky svojho výskumu vedci navyše porovnávali aj so zatiaľ jediným existujúcim návrhom etických pravidiel pre autonómne dopravné systémy, ktorý v roku 2017 vytvorilo nemecké ministerstvo dopravy.
Vo všeobecnosti majú ľudia celkom jednoduché zásady. V rozhodovaní väčšiny podľa výsledkom Moral Machine platí, že život človeka je prednejší ako život zvieraťa a lepšou voľbou je vždy menší počet potenciálnych obetí. Analýza však ukázala aj to, že ľudia by radšej zvolili usmrtenie staršieho človeka a zachránili toho mladšieho. V porovnaní s nemeckým návrhom etických pravidiel pre autonómne systémy, však v tomto prípade dochádza k rozporu. Nemci totiž v roku 2017 navrhovali, že umelá inteligencia by pri výbere možností nemala zohľadňovať vek jednotlivých obetí. Výskum MIT však hovorí jasne. Najčastejšie zachraňované osoby boli batoľatá, malé deti a tehotné ženy.
Výskumníci sa však na zozbierané dáta z celého sveta nepozerali len plošne. Zúčastnených respondentov podľa krajiny pôvodu rozdelili na tri skupiny – východ, západ a juh našej planéty. Zaujímavý je teda pohľad aj na rôznorodé preferencie ľudí podľa toho, odkiaľ pochádzajú. Prežitie mladých ľudí preferovali najmä obyvatelia Južnej Ameriky či Francúzska. Naopak, na úkor mladých zachraňovali starých ľudí respondenti z východnej Ázie.
Ľudia vo všeobecnosti preferovali aj chudších ľudí pred tými s obezitou, či ľudí z vyšších sociálnych vrstiev. Vo všeobecnosti napríklad ľudia v experimente častejšie obetovali zločinca ako psa. Najnižšiu hodnotu mal pritom štatisticky život mačky. Štúdia tak jasne preukazuje, že človek 21. storočia nevníma hodnotu ľudského života jednotne a diferencuje ho na základe hneď niekoľkých faktorov.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať zatiaľ na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, ktorý pre vás budeme pripravovať pravidelne, každý týždeň, vždy v stredu ráno o siedmej hodine. Majte pokojný zvyšok týždňa a príjemný víkend. Budeme radi, ak si nás vypočujete aj o týždeň.
Nahlásiť chybu v článku