Vitajte pri ďalšom dieli nášho pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu, vždy o 7. hodine ráno. Ak ste nestihli ten minulý, nájdete ho na tomto odkaze.
Novinka: Náš podcast už môžete počúvať aj na Spotify
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Bitcoin ako hrozba pre našu planétu. Ako kryptomena môže spôsobiť oteplenie planéty o 2°C
- Ako v Holandsku spojili nespojiteľné a výletnými plavbami pomáhajú životnému prostrediu
- Tipy na filmové novinky
- Prečo navštíviť Gemerské spojky, železničné trate, ktorými nikdy žiadny vlak neprešiel
O najznámejšej kryptomene Bitcoin sme po prvý raz počuli už v roku 2009. Virtuálnu internetovú open-source peňažnú menu vytvoril a svetu predstavil Satoshi Nakamoto. Kto sa za týmto pseudonymom ukrýva, nie je dodnes jasné. Bitcoin je plne decentralizovaná mena, čo znamená, že ju nemôže nikto ovplyvňovať, falšovať či kontrolovať. Imúnna je navyše aj pred infláciou.
Taktiež ide o deflačnú menu, čo znamená, že celkové množstvo Bitcoinov je vopred známe a jeho postupné uvoľňovanie do systému riadia presne definované matematické zákony. Na prvé počutie znie kryptomena ako riešenie mnohých ekonomických problémov nášho sveta. Samotný spôsob získavania kryptomien, nazývaný ťaženie, však podľa vedcov môže pre našu planétu predstavovať obrovské riziko.
Hovorme teda o kryptomenách na príklade Bitcoinu, najznámejšej a zrejme aj najvyužívanejšej kryptomene sveta. Bitcoiny sa získavajú „ťažením“ na takzvaných kryptofarmách. Tento proces spočíva vo fungovaní špeciálne navrhnutého softvéru, ktorý s využitím výkonu počítača, konkrétne grafickej karty, generuje (ťaží) nové Bitcoiny.
Odzrkadľuje sa to na zaťažení procesoru počítača a teda logicky i poriadne zvýšenej spotrebe elektrickej energie. Ak chcete Bitcoiny ťažiť rýchlo a vo veľkom množstve je zrejmé, že potrebujete aj množstvo počítačov a čo najväčší možný výkon. Spotreba elektrickej energie tak rastie priamo úmerne. Veľké množstvo elektrickej energie navyše nespotrebuje len samotné ťaženie, ale aj transakcie kryptomien. A práve extrémna spotreba elektriny je v prípade virtuálnych mien pre našu planétu veľké riziko.
Vedci z havajskej univerzity v Manoa totiž tvrdia, že len samotný Bitcoin môže v priebehu najbližších 20 rokov spôsobiť globálne oteplenie našej planéty o 2°C, teda hodnotu, ktorá je, ako vieme, pre našu Zem kritickou hranicou.
Vo svojom výskume sa vedci z Havajskej univerzity zamerali na ekonomickú účinnosť počítačov pri ťažení Bitcoinu, geografickú lokalizáciu známych Bitcoinových fariem a následný podiel spotreby elektrickej energie na emisiách CO2 v daných krajinách. Ak sa pozrieme na rok 2017, ťaženie Bitcoinov je zodpovedné za približne 69 miliónov ton emisií oxidu uhličitého. Ešte horší je však pohľad do budúcnosti.
Štúdia odborníkov z Manoa uverejnená vo vedeckom časopise Nature predstavila svetu tri scenáre možného budúceho vývoja. Pri tom najextrémnejšom by k otepleniu planéty o 2°C dôsledkom ťaženia bitcoinov malo dôjsť do 16 rokov. Najpomalší scenár ráta s rovnakým globálnym nárastom teplôt do 22 rokov.
Ak sa vedci nemýlia, ťaženie bitcoinov by tak malo otepliť našu planétu o kritickú hranicu minimálne do roku 2040. Keď k tomu prirátame emisie CO2 z množstva iných zdrojov, ako je doprava, poľnohospodárstvo či priemyselná doprava, zdá sa, že nás nečaká svetlá budúcnosť.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať zatiaľ na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, ktorý pre vás budeme pripravovať pravidelne, každý týždeň, vždy v stredu ráno o siedmej hodine. Majte pokojný zvyšok týždňa a príjemný víkend. Budeme radi, ak si nás vypočujete aj o týždeň.
Nahlásiť chybu v článku