Astronómom sa podaril dôležitý objav, ktorý môže predstavovať veľký prínos v poznaní vesmírnych sústav a v tom, ako sa vytvárajú a vznikajú. Podarilo sa im totiž identifikovať mladú hviezdu s masívnymi štyrmi planétami, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe okolo nej.
Ide o prvý prípad, kde pri takomto mladom hviezdnom systéme bolo objavených toľko masívnych planét. Systém navyše stanovil nový rekord vo vzdialenosti okruhov ich dráh. To vyvoláva zaujímavé otázky o pôvode ich vzniku. Hviezda má iba dva milióny rokov a v porovnaní s ostatnými, sa považuje za batoľa. Je obklopená diskom prachu a ľadu. Tento disk, známy ako protoplanetárny disk je miestom, kde sa tvoria planéty, mesiace, asteroidy a iné astronomické objekty v hviezdnych systémoch.
Hviezda sa už v minulosti stala známou, pretože pri nej bol spozorovaný prvý „horúci Jupiter“- masívna planéta obiehajúca vo veľkej blízkosti pri svojej hviezde, čo je neobvyklé. Tím výskumníkov z Cambridge University podnikol výskum zameraný na hľadanie jeho planetárnych súrodencov pomocou ALMA ďalekohľadu nachádzajúceho sa v Atacame.
Astrônomos identificam 4 possíveis planetas gigantes orbitando uma estrela muito jovem (CL Tau, de "apenas" 2 milhões de anos) usando o radiotelescópio ALMA do @ESO:https://t.co/9hUVRKLNG2 pic.twitter.com/xsGhMlaik4
— Astronomia USP Brasil (@AstroUSP) October 16, 2018
Ten odhalil tri odlišné medzery na disku, ktoré pravdepodobne spôsobili tri ďalšie obrovské planéty, ktoré okolo mladej hviezdy obiehajú. Hviezda nazývaná Cl Tau sa nachádza vo vzdialenosti asi 500 svetelných rokov od Zeme, vo vysoko produktívnej hviezdnej oblasti galaxie. Jej štyri planéty sa vo svojich obežných dráhach veľmi líšia. Najvzdialenejšia planéta je viac ako tisíckrát ďalej od hviezdy, ako tá najvnútornejšia.
Keďže sa planéta nachádza v takej neuveriteľnej blízkosti k hviezde, nemala by podľa súčasných modelov planetárneho formovania existovať. Je to preto, že takéto plynní obri nemôžu existovať v takej blízkosti svojej hviezdy. Napriek tomu však takéto planéty existujú. Jedno z vysvetlení ich existencie je, že tieto horúce „Jupitery“ sa začínajú tvoriť oveľa ďalej a postupne migrujú smerom dovnútra. Avšak celý tento proces by mal trvať stovky milióny rokov, nie ako v tomto prípade, iba dva.
„V súčasnosti nie je možné povedať či extrémna planetárna architektúra, ktorú môžeme vidieť v Cl- Tau, je bežná v horúcich systémoch Jupitera,“ hovorí astronóm Cathie Clarke z Cambridge University. Ak by sa astronómom podarilo nájsť podobné systémy, mohlo by im to pomôcť vysvetliť, čo sa vlastne deje. Či napríklad vonkajšie planéty zohrali úlohu v tom, že sa planéta priblížila tak neuveriteľne ku svojej hviezde.
Ďalším krokom vo výskumoch bude detailnejšie štúdium systému s využitím viacerých vlnových dĺžok, ako sú napríklad rádiové vlny alebo röntgen. Tak sa môžeme dozvedieť viac o hviezde či jej planétach. A pôvode či vzniku iných hviezdnych sústav.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku