Keď v roku Fernão de Magalhães dokazoval guľatosť Zeme svojou dobrodružnou plavbou okolo celej planéty, prechádzal i popri najjužnejšej oblasti Južnej Ameriky. V roku 1520 preplával z Atlantického oceánu do toho Tichého a súostrovie na cípe Južnej Ameriky nazval Ohňová Zem. Z paluby lode sa posádke totiž zdalo, akoby pevnina neustále horela. Ohne pritom patrili domorodým obyvateľom južnej Patagónie, ktorí sa s Európanmi stretli až o niekoľko storočí neskôr. A dopadlo to, ako inak, genocídou.
V polovici 2. tisícročia obývalo oblasti Patagónie niekoľko domorodých kmeňov. Yaghan, Kawésqar a najpočetnejší Selk’nam. Drsný a nehostinný cíp Južnej Ameriky bol ich spoločným domovom tisícky rokov. S Európanmi sa síce stretli už v roku 1580, no hlbšie kontakty spolu nenadviazali. Tak tomu bolo až do druhej polovici 19. storočia, kedy sa európski kolonisti rozhodli domorodých obyvateľov (najmä kmeň Selk’nam) vyvraždiť.
Ľudia z kmeňa Selk’nam síce žili v súostroví Ohňovej zeme v blízkosti dvoch oceánov, no viedli „vnútrozemský“ život. Živili sa totiž najmä lovom a zberom, nemali žiadne poľnohospodárstvo, ani domestikované zvieratá. Až na duchovnú úroveň, išlo o veľmi primitívny domorodý kmeň.
Najvýznamnejším sviatkom ľudí z kmeňa Selk’nam bol prechod do dospelosti, sviatok nazývaný Hain. Mladí chlapci boli pri tejto ceremónii „nahnaní“ do tmavej chaty, kde ich „napadli“ zlí duchovia. Zlých duchov pritom reprezentovali starší muži s telami nafarbenými tak, ako to môžete vidieť na viacerých priložených fotografiách. Myšlienkou tohto sviatku bolo, aby mladí chlapci stratili strach zo zlých duchov, ktorými ich od nepamäti dospelí strašili a mohli tak vstúpiť do sveta dospelých.
V roku 1880 však potomkovia európskych kolonistov narušili svet týchto domorodých kmeňov. Dostali sa i na hlavný ostrov Ohňovej Zeme (Isla Grande de Tierra del Fuego), kde založili niekoľko ovčích fariem. Domorodci však začali tieto ovce loviť. Nerozumeli pojmu súkromný majetok, či organizovanému chovu hospodárskych zvierat. Ovce boli pre nich zdrojom potravy, čo sa však ich majiteľom nepáčilo.
V tom čase mal podľa odhadov kmeň Selk’nam asi 4000 členov. Po 15 rokoch ich už nenapočítali ani 500. Európski kolonialisti totiž spolu s farmami priniesli do ich oblasti i kiahne, tuberkulózu a iné choroby, proti ktorým nemal imunitný systém domorodcov žiadnu šancu. Vraždenie ľudí z kmeňa Selk’nam navyše prebiehalo aj systematicky. Farmári i žoldnieri, tí všetci vraždili ľudí Selk’nam pre finančný zisk. Odťaté ruky, nohy, uši či hlavy týchto ľudí, ktorí pre rozbiehajúci sa biznis, boli najmä majiteľmi veľkých stád štedro odmeňované.
Tí, čo genocídu prežili, veľké šťastie nemali. Množstvo preživších skončilo v ľudských zoo, ktoré boli v „modernom“ svete v tom čase veľmi obľúbené. Zvyšných preživších sa pokúsili „kultivizovať“ najmä kresťanskí misionári, pričom však úplne vyhubili zvyky a kultúru miestnych kmeňov. Kmeň Selk’nam bol úplne vyhubený a posledná jeho členka (čistokrvná Selk’nam) zomrela v roku 1974. Kultúru domorodých kmeňov Patagónie môžete dnes spoznávať už len v malom múzeu v najjužnejšom meste planéty Ushuaia.
Pozri aj: Najúžasnejšie kmene sveta, ktoré evolúcia posunula na úplne iný level, ako bežných ľudí
wikipedia.com, chimuadventures.com, borgenproject.org, thevintagenews.com
Nahlásiť chybu v článku