Keď stretla Braňa, vedela okamžite, že to je iné. Možno mladší, možno nečakaný, ale pocit istoty bol silnejší než predsudky. „A potom som našťastie stretla Branka a od prvého dňa som vedela, áno, toto chcem, toto bude to, čo ma znova postaví na nohy.“ Ich vzťah prekvapil mnohých. Tridsaťjeden rokov dozadu všetci krútili hlavou pre vraj veľký vekový rozdiel. Dnes sú dôkazom, že keď si dvaja ľudia rozumejú, roky sú len čísla.
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Tichý partner v pozadí
Aj počas rozhovoru bol Braňo takpovediac v tieni, no zároveň stále prítomný ako opora, ktorú Zdena cíti aj bez slov. A hoci o tom nerada hovorí nahlas, aj ona pozná svoje limity. „Vnútorne viem a cítim, že keby sa Branko rozhodol, vzhľadom na môj vek, alebo možno keby si chcel založiť rodinu, že už so mnou nechce byť, tak pre mňa iný partner nehrozí. Som s tým vyrovnaná.“
A hoci by sa mohla zaradiť k šťastným single ženám, ako vravia niektoré štúdie, má to v sebe inak nastavené. „Nie, to nepôjde, ja sa potrebujem o niekoho starať,“ dodáva s jemným úsmevom.
Radosť z poznávania
Čo ich spája po tých rokoch? Hravosť, humor, spoločná zvedavosť a chuť objavovať. Nie sú len dvojicou, sú parťákmi na ceste životom. „Ja som šťastná, že napriek tomu, že sa nám ten čas trošku posunul o tých sedemnásť rokov, ktoré sú medzi nami, on je stále hravý. Hoci aj on už býva veľmi unavený, sranduje, rozosmeje ma, vždy mi vie spraviť náladu, vie všetko perfektne naplánovať a na naše výlety spraví dokonalý itinerár. On je veľmi dychtivý po poznaní, rovnako ako ja, čo je ohromné. Pritom je tiež z chudobnej rodiny, z dediny, ale má v sebe túžbu vidieť, spoznávať, to mám na ňom veľmi rada.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rovnaký svet vnímania
Pre herečku je dôležité nielen to, čo človek cíti, ale aj ako žije, aký má vzťah k umeniu, kráse a zážitkom. Bez spoločných tém vzťah podľa nej nemôže fungovať.
„My máme rovnaký vzťah k umeniu, architektúre, koncertom a týmto vnemom. To je veľmi dôležité. Ja to aj často hovorím, napríklad ženuškám, ktoré povedia, môj partner by so mnou do divadla nešiel. To je začiatok konca. Lebo on nepôjde do divadla, ona nepôjde na futbal, a keď už pominie tá vášeň a okúzlenie tým druhým, že máte žiť normálny život, pokiaľ nemáte spoločné zážitky, nebude to dobré… Lebo čo budeme jesť, čo deti a čo sa ide nakúpiť, to sú stereotypy, keď už ľudia prestávajú mať radosť zo života…“ dodala na záver.
Nahlásiť chybu v článku