Záhada, prečo niektorí celoživotní fajčiari nikdy nedostanú rakovinu, môže byť vyriešená

Bezpochyby najlepším spôsobom, ako sa brániť pred rakovinou pľúc, je nefajčiť. Až 90 % ľudí, ktorí umrú na rakovinu pľúc, sú totiž fajčiari. Pravdou ale je, že nie všetci celoživotní fajčiari sú odsúdení na to, že zomrú na toto desivé karcinogénne ochorenie. A vedci možno prišli na to, čo za tým stojí. 

Odpoveď je v bunkách

Vedci sa dlho pýtali, čo stojí za týmto fenoménom a odpoveďou môže byť genetika. Medzi ľuďmi, ktorí fajčia, ale nikdy sa u nich nevyvinie rakovina pľúc, vedci našli prirodzenú výhodu, píše portál Science Alert. Zdá sa, že bunky, ktoré lemujú ich pľúca, časom mutujú menej.

Zistenia publikované v štúdii uverejnenej v Nature naznačujú, že gény na opravu DNA sú u niektorých jedincov aktívnejšie, čo môže chrániť pred vznikom rakoviny, aj keď jedinec pravidelne fajčí cigarety.

Štúdia skúmala genetické profily odobraté z priedušiek 14 nefajčiarov a 19 ľahkých, stredných a ťažkých fajčiarov. Bunky boli sekvenované individuálne, aby sa zmerali mutácie v ich genómoch.

Dokážu si opravovať DNA

„Povrchové pľúcne bunky prežívajú roky, dokonca desaťročia, a tak môžu hromadiť mutácie a tie narastajú vekom a fajčením,“ vysvetľuje pneumológ Simon Spivack z Albert Einstein College of Medicine, pričom dodáva, že zo všetkých typov pľúcnych buniek majú tieto najväčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú rakovinovými.

Autori jednoznačne uvádzajú, že mutácie pribúdajú s vekom a medzi fajčiarmi je poškodenie DNA výraznejšie. Ale nie všetci fajčiari sú na tom rovnako.

Zatiaľ čo množstvo cigariet, ktoré jedinci vyfajčili, súviselo so zvýšenou mutáciou, po približne 23 rokoch fajčenia jednej škatuľky denne toto riziko stagnovalo.

„Najsilnejší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž. Naše údaje naznačujú, že títo jedinci mohli prežiť tak dlho, lebo sa im podarilo potlačiť akumuláciu mutácií. Títo jedinci môžu mať prirodzene zdatné systémy na opravu poškodenej DNA, alebo na detoxikáciu dymu,“ uviedol Spivack.

Tieto zistenia môžu vysvetľovať, prečo sa približne u 80 – 90 % celoživotných fajčiarov nikdy nevyvinie rakovina pľúc. A tiež by mohlo vysvetľovať, prečo sa objavuje aj u nefajčiarov.

Gény, ktoré opravujú DNA, môžu byť zdedené alebo získané počas života. Avšak nie sú jediným faktorom, ktoré ovplyvňujú riziko rakoviny. Environmentálne faktory, ako je strava môžu tiež ovplyvniť živiny v tele a vplývať na vývoj nádoru.

„Teraz chceme vyvinúť testy, ktoré dokážu zmerať schopnosť opravovať alebo detoxikovať DNA, čo by mohlo ponúknuť nový spôsob hodnotenia rizika rakoviny pľúc,“ hovorí genetik Jan Vijg.

Pozri aj:

Vedci podali revolučný liek proti rakovine prvému pacientovi. Predstavuje nádej pre tisícky ľudí