Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: waterfootprint.org

Každá potravina zanecháva prekvapivú vodnú stopu.

Naše stravovanie má veľký vplyv na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov spojené s výrobou a prepravou rôznych potravín sú už dobre preskúmané a mnohým dobre známe, ale premýšľali ste už niekedy o vplyve výroby vašich obľúbených potravín na spotrebu vody? Niektoré čísla vás možno prekvapia.

Článok pokračuje pod videom ↓

Pestovanie a spracovanie potravín si vyžaduje prekvapivé množstvo vody, bez ktorej plodiny ani zvieratá nedokážu existovať. V nasledujúcich infografikách vám ukážeme, aké množstvo vody si vyžadujú rôzne potraviny.

Pojem „vodná stopa“ (water footprint) sa používa na označenie množstva vody, ktoré sa spotrebuje v určitom procese alebo činnosti. Pri pestovaní a spracovaní plodín a hospodárskych zvierat sa spotrebuje veľké množstvo vody, vodná stopa potravín je preto vysoká. Jej veľkosťou sa zaoberá portál Water Footprint, ktorý uverejnil nasledujúce prepočty spotreby vody pre bežné potraviny a suroviny.

Vyhodnocované množstvo vody, ktoré sa spotrebúva pri výrobe potravín a výrobkov, sa skladá z prepočtu troch zložiek vodnej stopy:

  • Modrá vodná stopa – Potrebné množstvo povrchovej a podzemnej vody (odparenej alebo použitej priamo) na výrobu položky. V prípade potravín sa to týka hlavne zavlažovania plodín.
  • Zelená vodná stopa – Potrebné množstvo dažďovej vody. V prípade potravín, sa to týka iba tzv. suchého poľnohospodárstva, kde plodiny dostávajú iba dažďovú vodu.
  • Šedá vodná stopa – Množstvo vody potrebnej na zriedenie škodlivých látok, aby bola voda dostatočne čistá na to, aby spĺňala štandardy kvality vody Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA). V prípade potravín ide o vodu znečistenú poľnohospodárskym odtokom alebo výluhom z pôdy.

Čokoláda

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Pri predpoklade, že čokoláda pozostáva z 40 % kakaovej pasty (ktorej vodná stopa je 24 000 litrov/kg), 20 % kakaového masla (34 000 litrov/kg) a 40 % trstinového cukru (1800 litrov/kg) – prepočítaná vodná stopa na jeden kilogram čokolády je približne 17 000 litrov vody.

Výroba klasickej stogramovej čokoládovej tabuľky, ktorá sa predáva v obchodoch, spotrebuje približne 1 700 litrov vody. Je to priemerná spotreba, ktorá sa môže meniť v závislosti od pôvodu krajiny kakaa a výrobných okolností.

Pizza (Margherita)

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa jednej pizze Margherita (725 gramov) je 1 260 litrov vody. Vodná stopa sa v jednotlivých krajinách líši. Pizza margherita vyrobená z pšenice, paradajkového pyré a mozzarely z Talianska má priemernú vodnú stopu 940 litrov/kg, pizza z Číny 1 370 litrov/kg, z Francúzska 540 litrov/kg a z USA 1 200 litrov/kg. Mozzarella predstavuje asi 50 % z celkovej spotreby vody, múka z pšeničnej múky 44 % a paradajkový pretlak asi 6 %.

Pivo

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Globálna priemerná vodná stopa jačmeňa je 1 420 litrov/kg. Keď vezmeme do úvahy množstvo sladového jačmeňa na výrobu piva, vodná stopa piva je 298 litrov vody na liter piva. To znamená, že jeden pohár piva (250 ml) spotrebuje 74 litrov vody.

Káva

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná globálna vodná stopa na jednu šálku kávy je 130 litrov. Na výrobu 1 kg praženej kávy je potrebných asi 18 900 litrov vody. Na štandardnú šálku kávy (125 ml) potrebujeme 7 gramov praženej kávy, to znamená, že jedna šálka kávy spotrebuje 130 litrov vody.

Víno

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa hrozna je 610 litrov/kg. Z jedného kilogramu hrozna získame 0,7 litra vína, takže vodná stopa vína je 870 litrov vody na liter vína. To znamená, že pohár vína (125 ml) spotrebuje 110 litrov vody.

Pečivo

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa pšenice je 1 827 litrov/kg. Jeden kilogram pšenice dáva asi 790 gramov múky, čiže vodná stopa pšeničnej múky je asi 1 850 litrov/kg. Z jednej kilogramovej múky získame asi 1,15 kg chleba, to znamená, že vodná stopa chleba je 1 608 litrov/kg. Táto hodnota je globálny priemer a presná vodná stopa chleba závisí od pôvodu pšenice a od toho, kde a ako sa pestovala.

V západnej Európe je vodná stopa pšenice výrazne pod globálnym priemerom:

Francúzska bageta s hmotnosťou 300 gramov, ktorá sa pečie s francúzskou pšenicou (517 litrov/kg), má vodnú stopu 155 litrov.

Nemecká kaiserka s hmotnosťou 60 gramov, vyrobená z nemeckej pšenice (690 litrov/kg), má vodnú stopu asi 40 litrov.

Hovädzie mäso

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa hovädzieho mäsa je 15 400 litrov/kg. Ide prevažne o zelenú vodu (94 %). Vodná stopa súvisiaca s krmivom pre zvieratá predstavuje zďaleka najväčší podiel (99 %) na celkovej vodnej stope hovädzieho mäsa. Pitná a úžitková voda prispieva iba 1 % k celkovej vodnej stope.

Jeden kus hovädzieho mäsa sa môže veľmi líšiť od iného. Presná vodná stopa hovädzieho mäsa do značnej miery závisí od výrobného systému, z ktorého hovädzie mäso pochádza, zloženia krmiva a pôvodu krmiva. Je veľký rozdiel, či sa hovädzí dobytok pasie na pasienku alebo je chovaný v tzv. priemyselnej výrobe.

Vodná stopa mäsa z hovädzieho dobytka (15 400 l/kg) je omnoho väčšia ako stopa mäsa z oviec (10 000 l/kg), ošípaných (6 000 l/kg), kôz (5 500 l/kg) alebo kurčaťa (4 300 litrov/ kg).

Šalát

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Celosvetová priemerná vodná stopa šalátu je 240 litrov/kg. Vodná stopa sa však v jednotlivých miestach líši. Napríklad v Číne a USA, dvoch najväčších producentských krajinách, má šalát výrazne rozdielnu vodnú stopu  – v Číne spotrebuje 290 litrov a v USA 110 litrov/kg.

Paradajka

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Jedna paradajka (250 gramov) spotrebuje v priemere 50 litrov vody. Paradajkový kečup spotrebuje 530 litrov vody na kilogram paradajok. Paradajkový pretlak spotrebuje 710 litrov vody na kilogram paradajkového pretlaku.

Zemiaky

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa zemiakov je 290 litrov/kg. Zemiakové lupienky spotrebujú 1 040 litrov vody na kilogram zemiakových lupienkov.

Ryža

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Nelúpaná ryža (ryža získaná z poľa) vyžaduje 1 670 litrov vody na kg. My ale v obchode nakupujeme lúpanú ryžu vo forme bielej ryže. Z jedného kilogramu nelúpanej ryže v priemere získame 0,67 kg lúpanej ryže. Vodná stopa ryže v tejto forme je 2 500 litrov vody na kg.

Cestoviny

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerná celosvetová vodná stopa pšenice je 1 827 litrov/kg. Približne 80 % tohto množstva zodpovedá múke získanej z pšenice, zvyšok sa pripisuje pšeničným peletám, teda vedľajšiemu produktu. Z jedného kilogramu pšenice získame približne 790 gramov cestovín, takže vodná stopa cestovín je asi 1 850 litrov/kg. Táto hodnota predstavuje globálny priemer a presná vodná stopa cestovín závisí od pôvodu pšenice.

Maslo

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Celosvetová priemerná vodná stopa plnotučného kravského mlieka je približne 940 litrov/kg. Jeden kilogram plnotučného mlieka poskytuje asi 50 gramov masla, takže vodná stopa masla je 5 550 litrov/kg.

Syr

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Celosvetová priemerná vodná stopa plnotučného kravského mlieka je približne 940 litrov/kg. Približne 50 % z tohto množstva sa pridelí čerstvému ​​nefermentovanému syru, ktorý sa získava z plnotučného mlieka a zvyšných 50 % je srvátke.

Banán

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Priemerne veľký banán (200 gramov) spotrebuje 160 litrov vody. V Indii, ktorá je krajinou s najväčšou produkciou banánov na svete, je priemerná vodná stopa banánov 500 litrov/kg. Globálny priemer je 790 litrov/kg.

Jablko

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

V priemere jedno jablko (150 gramov) spotrebuje 125 litrov vody. V prípade jablčnej šťavy sa spotrebuje približne 1 140 litrov vody na 1 liter. Jedna pohár jablčnej šťavy (200 ml) teda spotrebuje asi 230 litrov vody.

Cukor

Infografika interez.sk (Tatiana Kondelová), zdroj dát: Waterfootprint

Cukor sa môže vyrábať z rôznych plodín. Najvýznamnejšie sú však cukrová trstina a cukrová repa. Trstinový cukor má všeobecne väčšiu vodnú stopu ako repný cukor.

Na výrobu 1 kg cukrovej trstiny je potrebných približne 210 litrov vody. Jeden kilogram cukrovej trstiny nakoniec poskytne približne 100 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného trstinového cukru je 1 780 litrov/kg.

Priemerná celosvetová vodná stopa cukrovej repy je 132 litrov/kg. Jeden kilogram cukrovej repy nakoniec poskytne približne 130 gramov rafinovaného cukru, takže vodná stopa rafinovaného repného cukru je 920 litrov/kg.

Čo môžete urobiť?

  • Snažte sa zabrániť plytvaniu potravín.
  • Ak je to možné, obmedzte živočíšne produkty a mäso.
  • Snažte sa dať prednosť živočíšnym produktom, pri ktorých boli zvieratá chované na pasienku.
  • Zaraďte do svojho jedálnička viacej zeleniny.
  • Obmedzte množstvo spracovaného jedla vo vašej strave (napr. čipsy, predpripravené jedlá, sladkosti).
  • Môžete si vypočítať vašu celkovú spotrebu vody na kalkulačke, na základe ktorej ľahšie zistíte, ako plytváte vodou a kde môžete ušetriť aspoň trochu cennej vody.
Waterfootprint
Uložiť článok

Najnovšie články