Foto: Profimedia

Nie každý je stotožnený s tým, akým smerom sa svet uberá.

Moderné technológie a život vo veľkomestách nemusia vyhovovať každému. Pre niekoho je to však viac než len otázka vkusu. Staromódny spôsob života je pre Amišov presvedčením, hlboko zakorenenou vierou a životnou filozofiou. Kto vlastne Amiši sú?

Odkiaľ Amiši prišli?

Amiši tvoria nábožensko-etnickú anababtistickú skupinu. Žijú v uzavretých komunitách najmä na území Ameriky a Kanady. Korene Amišov však siahajú do Európy. Ako píše portál Amish America, prvé oficiálne anababtistické hnutie vzniklo vo Švajčiarsku ešte okolo roku 1693, aj keď menšie skupinky sa objavovali skôr, ešte okolo roku 1500. Prvým vodcom Amišov bol Jakob Amman. Neskôr vznikali amišské komunity v Holandsku, v Nemecku, vo Francúzsku a v ďalších európskych krajinách.

Jakob Amman sa snažil Amišom stanoviť pevné hranice. Tvrdil, že Amiši by sa mali od ostatných izolovať a vyhýbať sa im. S jeho názormi však mnohí nesúhlasili, vzniklo preto niekoľko samostatných vetiev. Aj keď ho mnohí považovali za kontroverznú osobu, stovky, ba dokonca tisícky ľudí Ammana nasledovali.

Foto: Profimedia

Amišom sa v Európe príliš nedarilo, za svoje vierovyznanie boli neraz prenasledovaní. V 18. storočí preto v dvoch vlnách emigrovali do Ameriky, a to najmä do Pennsylvánie, píše portál USA Today. Najviac Amišov, približne 30-tisíc, žije v oblasti Lancaster. Aj v súčasnosti však žijú tak, akoby sa pre nich v 18. storočí zastavil čas, píše Discover Lancaster. Amiši veria, že skazou človeka je individualizmus a pýcha. Práve tieto dva pojmy podľa nich najlepšie vystihujú moderný svet.

Vyhýbajú sa médiám, nepoužívajú zips a gombíky

Vyhýbajú sa moderným výdobytkom, nesledujú dianie v médiách (majú vlastné noviny s názvom The Budget) a kontakt s okolitým svetom redukujú na nevyhnutné minimum. Zakázané je všetko, čo podporuje pýchu, individualizmus a chamtivosť. Obliekajú sa úplne jednoducho a nefotografujú sa. Niečo ako „seflie“ je pre nich úplne nepochopiteľné.

Muži nosia zvyčajne tmavé saká jednoduchého strihu, tmavé nohavice, traky, košeľu, čierne topánky a na hlavách majú slamené klobúky. Po svadbe si môžu nechať narásť bradu, no nie fúzy. Za príliš moderný sa považuje aj zips, všetko oblečenie je na viazanie. Často sa nepoužívajú ani gombíky.

Foto: Profimedia

Tradícií sa musia držať aj ženy, ktoré nosia zvyčajne tmavé dlhé šaty s dlhými rukávmi a zásteru. Nesmú si strihať vlasy. Tie sa zvyčajne nosia vypnuté do drdola na vrchu hlavy a prekrývajú sa šatkou. Zakázané sú pestré látky s potlačou, šperky či iné ozdoby.

Za to najdôležitejšie považujú Amiši rodinu, nie je preto ničím nezvyčajným, ak má manželský pár 7 alebo 10 detí. Pod jednou strechou žije často aj niekoľko generácií. Amišské komunity sú do značnej miery sebestačné, o každého jedinca je tu postarané a každý má čo robiť. Venujú da najmä poľnohospodárstvu a tradičným remeslám. Vyrábajú nábytok a čoraz lepšie sa im darí vo svete biznisu. Nezamestnanosť u Amišov jednoducho neexistuje.

Z komunity odchádza málokto

Veľká časť mladých Amišov preto nemá dôvod zo svojej komunity odchádzať. V období dospievania majú možnosť skúmať svet, hovorí sa tomu rumspringa. Môžu nosiť moderné oblečenie, ísť do kina či kúpiť si auto. Inak sa Amiši na autách zvyčajne nevozia, majú koče ťahané koňmi. Aj keď niektoré moderné komunity už na väčšie vzdialenosti používajú aj auto, neradi šoférujú a túto činnosť prenechávajú napríklad zamestnancovi, ktorý nie je Amišom.

ilamont.com, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Po rumspringe sa musia rozhodnúť, či chcú odísť alebo ostanú, nechajú sa pokrstiť a stanú sa trvalou súčasťou komunity. Sobášiť sa medzi sebou môžu len Amiši, „neamiša“ si vziať nemôžu. Ak sa Amiš rozhodne, že ostane v komunite, no nedá sa pokrstiť, nesmie sa oženiť. Mimochodom, o Amišoch skúmajúcich svet vznikla v roku 2012 dokonca aj show s názvom Breaking Amish: Brave New World (Amiši v meste).

Napriek tomu, že žijú v Amerike, ani väčšina pennsylvánskych Amišov nehovorí po anglicky. Po anglicky sa učia v škole, bežne však komunikujú po nemecky alebo zvláštnym nemeckým dialektom, tzv. pensylvánskou nemčinou. Ako informuje portál Amish Tables, na dodržiavanie pravidiel si dávajú veľký pozor.

Sú pacifisti a v politike sa neangažujú

Samozrejme, existuje niekoľko skupín Amišov, niektoré sú konzervatívne viac, iné menej. Platí však, že „hriešnik“ dostane dve súkromné upozornenia. Po nich, ak sa nedokáže držať pravidiel komunity, nasleduje verejné varovanie. Po ňom môže byť z komunity natrvalo vylúčený. Za hriech sa považuje napríklad používanie moderných technológií, aj keď doba postupne mení aj tento aspekt ich viery.

Vo výnimočných prípadoch technológie predsa len použijú, najprv však zvážia, či je to naozaj nevyhnutné a ak môžu, radšej sa im vyhnú, píše NPR. Technológie nie sú nevyhnutne považované za zlo, Amiši si však myslia, že môžu narušiť základy ich viery a povedú k tomu, že sa budú príliš podobať na okolitý svet. Do ich životov sa ale napriek tomu postupne vkrádajú napríklad batérie či elektrina.

Foto: Profimedia

Amiši sú pacifisti, odmietajú akékoľvek násilie, a ak nemusia, nezapájajú sa do politiky a verejného diania. Väčšina detí sa od 6 rokov vzdeláva v lokálnej škole, aj keď niektoré deti navštevujú aj verejné školy. Strednú školu už amišské deti navštevovať nemusia. Amiši veria, že základné vzdelanie stačí a ostatné vedomosti nadobudne človek prácou a životom v komunite. O Amišoch aj v súčasnosti koluje mnoho mýtov. Radi si strážia svoje súkromie, ľudia ich preto neraz považujú jednoducho za čudákov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )