Podľa ich odhadov je totiž antropogénny, človekom spôsobený počet úmrtí žralokov modrých výrazne vyšší než známe prípady zabití kosatkami. Výskumníci predpokladajú, že ľudia tu ročne usmrtia približne až 44 jedincov žraloka modrého.
Výskum tejto populácie je však historicky komplikovaný. Južná Afrika sa v roku 1991 stala prvou krajinou na svete, ktorá prijala legislatívu na ochranu tohto druhu. Zaviedla monitoring aj viaceré ochranné opatrenia, no dlhodobo tu chýbal systematický výskum toho, ako sa populácia žralokov v skutočnosti správa vo vodách.
Štúdia z roku 2023 pritom naznačila, že počet žralokov modrých v regióne neklesá, ale ostáva stabilný. Skôr sa presúva smerom na východ. Rovnaký výskumný tím však v roku 2024 doplnil, že aj napriek možnej migrácii je fakt, že populácia nerastie ani po opatreniach, sama osebe dôvodom na obavy. Naratív o stabilnej populácii podľa vedcov znižuje naliehavosť, s akou by mali vlády pristupovať k ďalším ochranným opatreniam.
Enrico Gennari a jeho kolegovia vo svojom stanovisku tvrdia, že širšie dáta môžu byť ešte znepokojujúcejšie. Populácia podľa nich nemusí byť stabilná, ale v skutočnosti klesá. Ak by sa potvrdili zistenia o prudkých poklesoch v oblastiach, ktoré sme kedysi považovali za hlavné zhlukovacie lokality žraloka modrého, podľa výskumníkov by to mohol byť vážny problém pre celý druh.
„Ak by tieto znepokojujúce poklesy – pozorované na miestach, ktoré sme kedysi považovali za najväčšie zhromaždiská žraloka modrého na svete – boli reprezentatívne pre celú populáciu v južnej Afrike, ako sa domnievame,“ uzatvárajú vedci, „situácia by bola mimoriadne alarmujúca a riziko vyhynutia by mohlo nastať skôr, než sa predpokladá.“
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku