Všetci sme sa učili o roku 476 po Kristovi, ktorý ukončil éru rímskej ríše. Tá sa začala rozpadať kvôli konfliktom vo vnútri, ako aj kvôli nájazdom barbarských kmeňov. Kvôli týmto zmenám nastalo aj sťahovanie obyvateľstva na iné územia. Jedným z nich bolo aj územie Panónie, ktoré zahrňovalo aj menšie územie Slovenska.
Starodávne pohrebisko Mözs-Icsei-dűlő sa nachádza na území dnešného Maďarska. Táto lokalita bola prvýkrát skúmaná v 60. rokoch a potom prebiehali ďalšie vykopávky v nasledujúcich desaťročiach. Pri nich sa odhalili kostrové pozostatky najmenej 96 ľudí. Archeológovia z Centra archeológie v Curt-Engelhorn v Nemecku a Univerzity Eötvösa Loránda v Maďarsku nedávno použili techniky izotopovej analýzy a biologickej antropológie na hlbšie preskúmanie týchto nálezov. Informuje o tom portál IFL Science.
51 lebiek s kraniálnou modifikáciou
Podľa štúdie uverejnenej v PLOS ONE sa zistilo, že najmenej 51 kostrových nálezov malo umelo pretiahnuté lebky. Toto pretiahnutie sa pravdepodobne dosahovalo silným omotávaním obväzov okolo hlavy najmä v detskom veku, kedy je lebka ešte pomerne mäkká. Dodnes nevieme, prečo staré kultúry praktizovali kraniálnu modifikáciu, avšak dôkazy o nej nájdeme po celom svete. Zaujímavé je tiež to, že tento rituál nemal žiadny vplyv na kognitívne funkcie.
Rituál predtým neexistoval
Ako vedci zistili, rituál na tomto území predtým neexistoval a objavil sa až koncom piateho storočia. Na územie Panónie prichádzali prisťahovalci, ktorí tu hľadali nové bezpečné útočisko. A zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo nielen týchto prisťahovalcov akceptovalo, ale dokonca od nich prebrali aj ich zvyky, vrátane modifikácie lebky.
Archeológovia analyzovali v kostiach izotopy stroncia. To sa dostáva do tela z potravy a keďže je veľmi podobné vápniku, telo ho ukladá v kostiach a vďaka rozpadu rádioaktívnych izotopov a jeho pomeru k stabilným izotopom je možné kostry datovať a identifikovať, z akých geologických oblastí pochádzali.
Pomocou tejto techniky tím vedcov identifikoval tri odlišné populácie z dvoch alebo troch generácií pochovaných na spomínanom maďarskom pohrebisku.
Preberanie kultúry
Prvá populácia bola pochovaná v tehlových hroboch v rímskom štýle a stroncium ukázalo na požívanie miestnej stravy. Druhá populácia o 12 jedincoch prišla do komunity asi 10 rokov po prvej a desiati jedinci z nej mali modifikované lebky. Tretia populácia naznačuje, že bola zmesou predchádzajúcich dvoch. Zmiešali sa v nej zvyky a tradície pochovávania, ako aj predlžovanie lebky.
V 96 hroboch našli 51 jedincov, ktorým bola úmyselne upravovaná lebka, čo robí z tohto miesta jedno z najväčších v regióne, kde sa našlo umelé deformovanie lebky.
Dôvody, prečo sa vôbec takáto modifikácia robila, mohli zohľadňovať vyšší spoločenský status, ale mohlo to tiež znamenať aj ochranu lebky v detstve pred poranením v období rastu. Pripúšťa sa aj názor, že takto deformovaná lebka mohla byť pokladaná za príťažlivú.
Aj keď presný dôvod sa asi už nikdy nedozvieme, výskum ukazuje, ako dokáže jedna komunita integrovať do svojej inú z územia s rozdielnou kultúrou a ako dokážu spojiť dokopy svoje zvyky.
Nahlásiť chybu v článku