Je 20. marec 1995, klasické pondelkové ráno v jednom z najrušnejších metier na celom svete. Obyvatelia Tokia cestujú do práce, do školy, k lekárovi, za priateľmi či rodinou. Zrazu však vzniká panika. Ľudia začínajú zle dýchať, dusiť sa, slintať. Teroristický útok sarínom v tokijskom metre si nakoniec vyžiada minimálne 12 obetí a tisícky zranených. To všetko v snahe odštartovať apokalypsu v podobe jadrovej vojny, v ktorú útočníci zo sekty Óm šinrikjó tak slepo verili.
O útoku sarínom v tokijskom metre z 20. marca 1995 sa často hovorí ako o prvom teroristickom útoku s použitím chemických zbraní v histórii. Nie je to pravda už len preto, že sekta Óm šinrikjó využila bojové plyny pri svojich útokoch aj predtým. Žiadny z nich však nemal také katastrofické dôsledky ako ten, od ktorého dnes prešlo presne 25 rokov.
Z akupunkturistu vodca apokalyptickej sekty
Sekta Óm šinrikjó vznikla v Japonsku ešte v polovici 80. rokov minulého storočia. Založil ju Šókó Asahara, vlastným menom Macumoto Čizuo, ktorý mal už od detstva pre zelený zákal výrazne poškodený zrak. Na jedno oko bol slepý, na druhé videl len čiastočne. Pred založením náboženskej sekty sa venoval tradičnej čínskej medicíne a akupunktúre, začiatkom 80. rokov bol obvinený z nelegálneho obchodovania s liekmi a vykonávania lekárskeho povolania bez licencie. A potom založil Óm šinrikjó, sektu Najvyššia pravda, ktorú neskôr zaregistroval aj medzi oficiálne náboženstvá krajiny.
Óm šinrikjó bola synkretická sekta, prepájala teda niekoľko náboženstiev, a to najmä ranný indický budhizmus, tibetský budhizmus a hinduizmus. Najvyšším bohom bola Šiva, podobne ako v Indii, náboženstvo však čerpalo poznatky a usmernenia aj z kresťanstva či dokonca údajných predpovedí Nostradama. A práve takto zrejme vznikla hlavná myšlienka sekty Óm šinrikjó, ktorej členovia verili v prichádzajúcu apokalypsu, ktorú si interpretovali v podobe tretej svetovej vojny s použitím jadrových zbraní, ktorú mali vyvolať Spojené štáty americké. Samotný zakladateľ sekty Šókó Asahara mal mať nadprirodzené schopnosti, sám seba pred ostatnými členmi označoval za „božieho baránka“.
Testovanie chemických zbraní a prípravy na veľký útok
Sekta fungovala, no apokalypsa ani náznaky jadrovej vojny neprichádzali. Šókó Asahara sa tak rozhodol konať, zrejme v domnení, že jeho úlohou nie je na vojnu čakať, ale zaslúžiť sa o jej vypuknutie. Sekta Óm šinrikjó sa tak začiatkom 90. rokov začala orientovať na výrobu chemických zbraní vo vlastných súkromných zariadeniach, ktoré plánovala použiť na teroristické útoky v snahe vyvolať medzinárodný konflikt. Terčom útokov mali byť najskôr americkí vojaci v Japonsku, pre náročnosť organizácie takýchto útokov sa však nakoniec sekta rozhodla zaútočiť na vlastných občanov, zrejme v domnení, že vyburcujú náladu v spoločnosti a možný tieň podozrenia padne práve na USA
Do 20. marca 1995 útočili bojovými plynmi členovia sekty Óm šinrikjó preukázateľne 8-krát. Útoky boli akýmisi testami schopností sekty, plánovania logistiky, ale aj účinnosti chemikálií, ktoré sekta využívala. Najväčším z týchto ôsmych útokov bol ten z júna 1994 v meste Matsumoto v prefektúre Nagano. Po vypustení sarínu zo špeciálne upraveného chladniarenského vozidla zomrelo 8 ľudí, viac ako 500 potrebovalo po zasiahnutí bojovým plynom lekárske ošetrenie v rôznom rozsahu. Sarín sa v Matsumoto ukázal ako vysokoefektívna zbraň, práve tento plyn tak teroristi zvolili aj pre pripravovaný útok v Tokiu.
5 útočníkov, 5 útokov a tisícky zranených
Chemický teroristický útok v Tokijskom metre bol obrovskou katastrofou, vďaka niekoľkým šťastným náhodám však neskončil tak tragicky, ako sekta Óm šinrikjó očakávala. V predvečer útoku teroristi vo svojich laboratóriách vyrobili asi 10 litrov sarínu, ten však obsahoval mnoho nečistôt, zapáchal a nebol tak silný, ako „čistý“ bojový plyn, ktorý by dokázalo vyprodukovať profesionálnejšie zariadenie.
Šókó Asahara napriek tomu použitie chemickej zbrane schválil, čím vo svojej podstate zachránil množstvo ľudských životov. Ak by teroristi ďalej pracovali na dokonalejšom saríne, útok v metre by bol mnohonásobne smrteľnejší. Hlavným dôvodom mali byť obavy z možnej policajnej razie v laboratórnom zariadení sekty Óm šinrikjó, ktorá bola pod drobnohľadom japonskej polície.
Skoro ráno 20. marca 1995 sa teda členovia sekty pustili do svojho plánu. Rozdelili sa do 5 koordinovaných skupín, útočili v 5 rôznych súpravách metra na 3 rôznych linkách. Na každom mieste útočil len jeden človek. Sarín bol umiestnený v plastovom vrecúšku zabalenom v novinách. Každá zbraň obsahovala približne 900 ml chemickej zbrane. Každý z útočníkov mal dva balíčky, s výnimkou jedného, ktorý útočil s troma. Bola ranná špička, útočníci poprepichovali plastové vrecká na vopred vybraných miestach, kde ich čakali komplici, ktorí sa postarali o ich bezpečný únik. A potom začalo peklo.
Obrovskému rozsahu teroristického útoku sarínom v Tokiu aj po druhýkrát pomohli šťastné náhody. To, že ide o chemický útok si cestujúci uvedomili až po objavení prvých príznakov. Na jednom mieste útoku však terorista jedno vrecko neprepichol, druhé len veľmi nešikovne, sarín sa teda uvoľňoval len pomaly. Na ďalšom mieste zas bolo plastové vrecko prepichnuté toľkokrát, že cestujúci si veľmi rýchlo všimli vytekajúcu tekutinu a dokázali o to rýchlejšie zareagovať. Inde pasažier vykopol vrecko s chemickou zbraňou zo súpravy na stanicu, metro pokračovalo ďalej a cestujúcich evakuovali na ďalších zastávkach. Výhodou boli aj spomínané prímesy, ktoré smrtiace účinky sarínu značne oslabili, kvapalina aj jej výpary takto navyše neboli bez zápachu a nebezpečné balíčky bolo možné ľahšie identifikovať.
Napriek tomu počas útokov v tokijskom metre zomrelo 12 ľudí, tisícky ľudí bolo zranených. Takmer dve desiatky pacientov boli po útokoch v kritickom stave, 37 ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi problémami, necelých 1 000 s miernymi zdravotnými komplikáciami. Celkovo nemocnice v hlavnom meste Japonska ošetrili pre chemický útok viac ako 5 500 ľudí, väčšina z nich bola po ošetrení prepustená domov. Niektoré zdroje uvádzajú celkom 13 obetí teroristického útoku v tokijskom metre. Jedna obeť totiž zomrela v roku 2009 po 14 rokoch hospitalizácie.
Kritika verejnosti a popravy
Dva mesiace po útoku v metre japonské úrady zorganizovali masívnu policajnú akciu proti sekte, a to v zariadení, kde bola chemická zbraň vyrobená. Akciu podporila aj armáda, ktorá mala byť do akcie zapojená v prípade ozbrojeného odporu členov sekty. Japonské úrady boli pod ostrou kritikou médií a verejnosti, a to najmä z dôvodu, že napriek sledovaniu činnosti sekty nedokázali po útoku v prefektúre Nagano zasiahnuť a zabrániť útokom v Tokiu.
Po zásahu proti sekte Óm šinrikjó boli zadržaní všetci páchatelia aj vedenie nábožensko-teroristickej organizácie. Útočníci boli rovnako ako Šókó Asahara odsúdení na smrť aj za predchádzajúce teroristické útoky v Japonsku. Asahara bol ako vodca sekty popravený obesením v roku 2018, teda 23 rokov po útokoch v tokijskom metre.
idnes.cz, hzscr.cz, history.com, The Guardian
Nahlásiť chybu v článku