Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách

Podľa agentúry DPA to vyplýva zo zistení vedcov z holandskej Wageningen University. Najviac postihnutými regiónmi budú podľa štúdie India a Nigéria, ale aj Pakistan, Indonézia, Sudán, Niger, Filipíny a Bangladéš.

Vedci v rámci svojho projektu skúmali veľké množstvo demografických údajov, informácií o využívaní pôdy a podnebí, ktoré boli dostupné v posledných rokoch. Zisťovali, v akých klimatických podmienkach ľudia žili v uplynulých tisícročiach, a potom skúmali, v ktorých regiónoch by sa tieto podmienky mali v budúcnosti vyskytnúť.

Na základe toho zistili, že ľudia, podobne ako aj rastlinná a živočíšna výroba, sú sústredení do „úzkeho“ klimatického pásma. Ide o oblasti, kde sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 11-15 stupňov Celzia. Ľudia tieto oblasti obývajú už 6000 rokov.

Toto všetko sa však môže zmeniť, ak sa emisie skleníkových plynov budú naďalej zvyšovať a nepodniknú sa žiadne opatrenia, aby sa tento jav obmedzil, uviedol Marten Scheffer, ktorý viedol tím autorov štúdie zverejnenej v pondelok v odbornom časopise Proceedings of the US National Academy of Sciences (PNAS).

Pocitová teplota klímy sa zmení

„Ak nedôjde k zmierneniu zmeny klímy, pocitová teplota by sa mohla v nasledujúcich desaťročiach zmeniť viac, ako to bolo v posledných šiestich tisícročiach,“ píše sa v štúdii. Jej autori priznávajú, že vychádzali najmä z najpesimistickejšieho scenára, ktorý počíta v roku 2100 s oteplením planéty o 4,3 stupňa Celzia.

Jeden zo spoluautorov štúdie, Jens-Christian Svenning z dánskej univerzity v Aarhuse, uviedol, že v takýchto podmienkach by bolo takmer nemožné žiť, a preto by ľudia takéto oblasti opúšťali.

Autori zdôrazňujú, že ich prístup – prirodzene – vyvoláva otázku, akú úlohu môže zohrávať „redistribúcia“ obyvateľstva.

„Migrácia môže mať pozitívny vplyv na spoločnosť vrátane stimulácie výskumu a inovácií. Vo väčšej miere to však nevyhnutne spôsobuje napätie, a to dokonca aj teraz, keď relatívne malý počet – 250 miliónov ľudí – žije mimo krajiny, kde sa narodili,“ uvádza sa v správe.

Pozri aj:

Klimatológ Pecho: Emisie môžu klesnúť najviac od 2. svetovej vojny. Po kríze to môže byť…