Majú k tomu viesť klimatické zmeny, ktoré napokon zničia celú Zem. Dvihne sa hladina morí a prímorské mestá, ako napríklad Miami, sa potopia. Teplo zas zvýši úmrtnosť ľudí a moria budú natoľko kyslé, že v nich neprežije takmer nič – ryby a koraly vyhynú a z morí sa stane masa medúz.

Následky ničivej ľudskej aktivity napokon zabránia civilizácii vyvíjať sa ďalej. V extrémnom prípade môže dôjsť k vyhladeniu ľudí z povrchu Zeme. Môže to síce znieť nepravdepodobne, niektorí vedci si však myslia, že práve to je odpoveď na večne sa vynárajúcu otázku: Prečo sa s nami doteraz neskontaktovala žiadna mimozemská civilizácia? Prečo sme doteraz nezaznamenali v slnečnej sústave inú inteligentnú formu života?

Žijeme v galaxii, v ktorej nás obklopuje približne 100 až 400 miliárd hviezd. Každá z nich potenciálne obklopená inými planétami. Až do nedávna si vedci mysleli, že vo vesmíre je ďalších 200 miliárd galaxií, pričom každá môže obsahovať miliardy hviezd a bilióny planét. Najnovší výskum z NASA však naznačuje, že ich je najmenej až desaťkrát viac.

Aj keď sú iné obývateľné planéty málo pravdepodobné a existuje len malá šanca, že sa na nich objaví život, čísla naznačujú, že keď je vesmír taký obrovský a je v ňom toľko hviezd a planét, niekde by predsa len mala byť inteligentná forma života. Ak by v našej galaxii bolo len 0,1 percento obývateľných planét, na ktorých by mohol vzniknúť život, stále je milión ďalších potenciálne obývateľných planét.

Ako sa teda vyjadril majiteľ Nobelovej ceny, fyzik Enrico Fermi: „Kde sú všetci?“ Prečo sme doteraz o žiadnej mimozemskej civilizácii nepočuli? Dokonca sa nepodarilo nájsť žiadny rukolapný dôkaz, že nejaká vôbec existuje. Otázka je známa ako Fermiho paradox a odpovedí na ňu je veľa (mnoho z nich je značne znepokojujúcich).

Jedna z hypotéz tvrdí, že skôr, než sa inteligentný život stihne dostať z jednej planéty na inú, narazí na niečo ako obrovský filter. Filozof Nick Bostrom si myslí, že existuje mnoho evolučných krokov, ktoré planéta podobná Zemi musí dosiahnuť, aby bola schopná komunikovať s inými civilizáciami. Môžu však existovať prekážky alebo bariéry, ktoré civilizácii znemožnia všetky potrebné kroky uskutočniť. Možno práve to je dôvodom toho, že sme žiadne známky mimozemskej civilizácie doteraz nezachytili.

Bostrom sa vyjadril: „Začnete s miliardami a miliardami potenciálnymi počiatkami života a napokon skončíme s tým, že neostane ani jediná mimozemská civilizácia, ktorú by bolo možné pozorovať. Veľký filter teda musí byť veľmi silný, keď po miliardách pokusov napokon nemáme nič, žiadni mimozemšťania, žiadne kozmické lode, žiadny signál, teda aspoň nie taký, ktorý by sme dokázali zachytiť.“

Čo je našim filtrom? Snažíme sa vyvinúť silnejšiu a lepšiu civilizáciu, spôsobujeme tým však výrazné klimatické zmeny. David Wallace-Wells túto domnienku spomenul pre New York magazine: „Vo vesmíre, ktorý je starý miliardy rokov so systémami, ktoré sú od seba vzdialené v čase aj v priestore, civilizácie môžu vznikať a vyvíjať sa, zhoria a zničia sa však skôr, než sa stihnú skontaktovať s inou.“

Paleontológ Peter Ward, ktorý prišiel s myšlienkou, že masové vyhynutie planét bolo spôsobené skleníkovým efektom sa na margo veľkého filtra vyjadril: „Civilizácie sa vyvíjajú, environmentálny filter však spôsobuje, že vymrú a zmiznú veľmi rýchlo. Ak sa pozriete na našu planétu, práve tieto filtre sú zodpovedné za masové vyhynutie života na planéte. Naše vyhynutie práve začína. Čaká nás ešte veľa úmrtí.“

Vedci v súčasnosti vedú diskusie o tom, či sa život na Zemi skutočne blíži k šiestemu vyhladeniu. V každom prípade, scenáre, v ktorých klimatické zmeny ohrozujú život na Zemi, už nepatria len do sci-fi filmov. Sú reálnou hrozbou. A ak sa tieto hrozby premenia na náš veľký filter, bude príliš neskoro na to, aby sme komunikovali s kýmkoľvek vo vesmíre.

Pozri aj: Obrovský rádioteleskop zachytil podivný signál z 11 svetelných rokov vzdialeného kúta vesmíru

iflscience