Zatiaľ čo smútok sa prejavuje zhrbenými ramenami, pomalým tempom a minimálnym pohybom horných končatín, šťastie má v pohybovom slovníku úplne inú definíciu. Šťastného človeka spoznáte podľa takzvaného „pružného“ alebo ľahkého kroku, ktorý pôsobí energicky a harmonicky.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci hovoria, že tieto signály sú natoľko silné, že ovplyvňujú naše sociálne interakcie skôr, ako si stihneme vymeniť prvé slovo. „Chôdza jednotlivca môže odhaliť jeho emocionálny stav už z diaľky, čo umožňuje sociálne rozhodovanie, napríklad či sa k nemu priblížiť alebo sa mu vyhnúť – ešte predtým, než sú viditeľné jeho výrazy tváre,“ vysvetľujú vedci.

Úprimnosť návykového správania
Tvárou môžeme klamať, no naše nohy hovoria pravdu. Kým úsmev či prísny pohľad dokážeme pred zrkadlom nacvičiť a v spoločnosti úspešne predstierať, náš krok zostáva úprimný, pretože je príliš hlboko zakorenený v našom podvedomí na to, aby sme ho úplne oklamali.
Výskumníci tento jav majú jasné vysvetlenie. „Zatiaľ čo výrazy tváre možno vedome kontrolovať, chôdza predstavuje spontánne a návykové motorické správanie, ktoré môže poskytovať spoľahlivé signály o vnútornom emocionálnom stave človeka,“ napísali.

Technológie v službách psychológie
Aby vedci dospeli k týmto záverom, museli využiť moderné technológie na zachytávanie pohybu. Herci počas experimentu simulovali päť základných stavov: hnev, smútok, strach, šťastie a neutralitu. Dáta z ich pohybu boli následne analyzované a predložené testovacej skupine, ktorá mala za úlohu emócie identifikovať.
Výsledky potvrdili vysokú úspešnosť rozpoznávania. „Pozorovali sme jasné rozdiely v konkrétnych pohybových vzorcoch, najmä v koordinácii pohybu rúk a nôh pri rôznych emóciách, čo naznačuje, že tieto vzorce slúžia ako trvalé signály,“ uzavreli výskumníci.

Pohyb rúk o nás môže prezradiť aj to, čo by sme radšej skryli, napríklad potláčanú agresivitu. Potvrdzuje to výskum z University of Portsmouth, podľa ktorého sú jemné odchýlky v našej motorike priamym indikátorom toho, nakoľko je naše správanie v danom momente útočné.
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy

















Nahlásiť chybu v článku