Obed v reštaurácii stojí na Slovensku v priemere už 9,53 eura, no väčšina zamestnancov má na stravovanie podstatne menej. Nový prieskum agentúry AKO ukazuje, že Slováci považujú pomoc s výdavkami na jedlo za jednu z najdôležitejších foriem podpory pracujúcich.
správy od nás budete mať ako prví.
Európou prechádza vlna sociálnych protestov. Do popredia sa dostávajú otázky dostupnosti bývania, rastúcich životných nákladov a kúpnej sily obyvateľstva. Hoci majú protesty v jednotlivých krajinách odlišné príčiny, spája ich tlak na životnú úroveň domácností.
Reprezentatívny prieskum agentúry AKO pre Asociáciu moderných benefitov (AMOBE) tiež prináša pohľad na priemernú cenu obedového menu v regiónoch, súčasné návyky Slovákov v stravovaní, ale tiež názory na to, čo by im mohlo pomôcť.
Najdrahšie menu nie je v Bratislave
Podľa TRC Indexu dosiahla v auguste 2026 priemerná platba za obed v reštaurácii na Slovensku 9,53 eura. Aktuálna hodnota poskytovaného stravného pritom často pokrýva iba časť ceny obeda. Podľa modelového porovnania AMOBE predstavuje pri finančnom príspevku vo výške 4,05 eura doplatok na priemerný obed až 5,48 eura.
Ak sa pozrieme na konkrétne regióny, najvyššia priemerná platba za menu je v Nitrianskom kraji (10,30 eura), pričom nad úrovňou 10 eur sa tiež držia aj Košický a Prešovský kraj. Naopak, Bratislavský kraj patrí so sumou 9,41 eura medzi tie lacnejšie.
Prieskum zároveň ukazuje, že pravidelný obed nie je pre všetkých Slovákov samozrejmosťou. Spomedzi respondentov s nárokom na stravné si ho každý pracovný deň dopraje 58,8 %. Ďalších 14,7 % obeduje približne každý druhý deň a 16,6 % raz za tri až štyri dni. Takmer nikdy neobeduje 6,5 % opýtaných z tejto skupiny.
Čo by Slovákom pomohlo?
Ak by si Slováci podľa prieskumu mali vybrať jedno opatrenie, ktoré by dnes najviac pomohlo pracujúcim, na prvom mieste by skončil príspevok na bývanie (34,2 %). Nasleduje vyššie stravné (21,3 %) a príspevok na zdravotnú starostlivosť a lieky (17,4 %).
„Výsledky ukazujú, že pomoc s každodennými výdavkami má pre ľudí vysokú prioritu. Zaujímavé je, že pri konkrétnej možnosti získať viac peňazí na stravovanie vidíme pomerne širokú zhodu naprieč regiónmi aj voličmi rôznych politických strán,“ uvádza Václav Hřích, Managing Director agentúry AKO.
AMOBE dlhodobejšie prezentuje ako jedno z riešení takzvané účelové stravné vo forme stravovacích kariet či poukážok.
„Ak chceme pomáhať ľuďom s rastúcimi výdavkami, má zmysel hľadať riešenia, ktoré súčasne podporia ich kúpyschopnosť aj domácu spotrebu. Účelové stravovanie môže byť jedným z nástrojov, pretože smeruje peniaze na konkrétnu každodennú potrebu a zároveň podporuje slovenskú ekonomiku,“ vysvetľuje Juraj Králik, výkonný riaditeľ AMOBE.
Jedným z najvýraznejších zistení prieskumu je ochota uprednostniť vyššiu hodnotu účelového stravného pred nižším finančným príspevkom. Až bezmála 80 % respondentov, ktorí sú alebo môžu byť v zamestnaneckom pomere, by dalo prednosť vyššiemu stravnému použiteľnému iba na nákup potravín a jedla. Nižší finančný príspevok v hotovosti by si vybralo len 14,2 %.
Podľa AMOBE výsledky prieskumu vytvárajú priestor na širšiu diskusiu o tom, ako podporiť dostupnosť stravovania, posilniť kúpyschopnosť domácností a zároveň zohľadniť obmedzené možnosti verejných financií. Asociácia chce o možnostiach účelovej podpory stravovania a adresnej pomoci ohrozeným skupinám rokovať so zástupcami vlády, opozície, zamestnávateľov a ďalších sociálnych partnerov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku