V súčasnosti sú najpopulárnejšie retinoidy – retinol, retinal, adapalén či tretinoín. Sú to najsilnejšie omladzujúce látky, ale želaný efekt z nich dosiahneme len pri správnom používaní. Retinoidy urýchľujú obnovu buniek a stimulujú kolagén. Ak ich však používame bez prestávky, pleť sa nestíha regenerovať, často vzniká dermatitída, začervenanie, šúpanie a pálenie. Zhorší sa bariéra a pleť je náchylnejšia na poškodenie.
správy od nás budete mať ako prví.
Retinoidy neodporúčam používať každý deň, najmä nie v začiatkoch. Pleti treba dopriať takzvané retinolové „rest days“ – dni na regeneráciu, ideálne 2- až 3-krát týždenne podľa tolerancie. Dôležitá je aj koncentrácia, v začiatkoch používame najnižšie koncentrácie, ktoré po čase a s prihliadnutím na toleranciu môžeme zvyšovať. Pri retinoidoch je absolútne nevyhnutné používať SPF 50 každý deň, pretože pleť je fotosenzitívnejšia a ľahšie vznikajú pigmentácie a UV poškodenie.

Častou chybou je aj nesprávne kombinovanie aktívnych látok – napríklad kyseliny s retinoidmi, ktoré pleť výrazne dráždia, alebo príliš častá exfoliácia bez kompenzácie hydratačnou a bariérovou starostlivosťou. Výsledkom je oslabená kožná bariéra, citlivosť a zápalové prejavy.
Existujú niektoré zložky, ktoré sú podľa vás zbytočné alebo marketingové?
Áno, v kozmetickom priemysle sa objavuje veľa látok, ktoré pôsobia atraktívne, ale reálne pre pleť nemajú významný prínos. Typickým príkladom sú takzvané „superfood extrakty“ – chia, spirulina, matcha či acai. V strave môžu mať zdravotné benefity, ale v krémoch sú najčastejšie v minimálnych koncentráciách a bez klinických štúdií. Podobne je to s koloidnými kovmi – napríklad striebrom či zlatom.
Znejú luxusne, ale v bežnej kozmetike sú skôr efektným marketingom než účinnou zložkou; môžu dokonca dráždiť alebo zvyšovať citlivosť pleti. To isté platí o takzvaných „magnetických ingredienciách“, ktoré sú vizuálne zaujímavé, ale dermatologický význam nemajú. Pleť v skutočnosti nepotrebuje exotické alebo extravagantné zložky – ale spoľahlivé, overené látky, ako sú ceramidy, panthenol, antioxidanty v stabilných formách či retinoidy v primeraných koncentráciách.

Je prírodná kozmetika skutočne šetrnejšia k pleti?
Nie vždy. Je to veľmi rozšírený mýtus. Prírodné zložky môžu byť vynikajúce, ale zároveň patria medzi najčastejšie alergény. Esenciálne oleje, citrusové extrakty, levanduľa, tea tree či rôzne botanické výťažky dokážu pleť výrazne podráždiť, najmä ak obsahujú vysoké množstvo aromatických látok. Problémom je aj to, že prírodné ingrediencie nemajú vždy stabilnú koncentráciu – ich zloženie sa mení podľa sezóny, spôsobu spracovania či pôvodu rastliny.
Naopak, syntetické látky sú presne dávkované, stabilné a dermatologicky testované. V ambulancii často vidím kontaktné dermatitídy, ktoré vznikli práve z „čistej prírody“. Preto je dôležité hodnotiť konkrétny produkt, nie to, či je prírodný alebo syntetický.
Aké sú najväčšie mýty, ktoré kolujú o kozmetických zložkách?
Piť začal v 14, na odvykačky minul 7 miliónov dolárov. Matthew Perry umrel pred 3 rokmi, Netflix zverejnil dokument
Prečo sa ženy cítia vinné, keď nezvládnu všetko? Psychologička vysvetľuje, kde sa berie neviditeľná záťaž
Bol jedným z najvplyvnejších vodcov 20. storočia: Pak Čong-hui zakázal dlhé vlasy. Stvoril ázijského tigra
Dnes v noci sa posúvajú hodiny: Spánková biologička radí, ako zvládnuť zmenu času a hodinu navyše využiť
70 rokov od maďarského povstania: Krvavý štvrtok zmenil protest na masaker, o ktorom sa nesmelo hovoriť
3 dni v jednom z najkrajších regiónov Slovenska. Itinerár na predĺžený víkend aj s tipmi, ktoré poznajú len miestni















Nahlásiť chybu v článku