Spoločnosť ich odmietala dlhé storočia, nikdy ste o nich nepočuli: Stratená kasta „neľudí“ sa dostala až do radov jakuzy

Európa je miestom, kde sa prelínali desiatky kultúr, národov a etník. Výsledný efekt bol, že dochádzalo k nedostatku porozumenia a pochopenia, čím vznikali marginalizované skupiny. Oproti Európe je Japonsko krajinou, na ktorú musíme hľadieť úplne inak. Nielenže ide o ostrov, kde k veľkej migrácii národov nedochádzalo, ale navyše krajina bola dlhé storočia úplne uzatvorená. A práve v tomto období naplno prepukol problém, ktorý je pre Japoncov úplne výnimočný.

Ide o segregáciu skupiny, ktorú nie je možné od Japoncov odlíšiť na základe sexuálnej orientácie, farby pleti či národnosti. Na prvý pohľad vyzerali, existovali a fungovali jednoducho tak, ako každý iný Japonec.

Každý z nich si však so sebou niesol stigmu, ktorá ich v dávnych časoch oddelila od japonskej spoločnosti a donútila odísť na jej okraj.

Burakumin je názov menšinovej sociálnej skupiny v Japonsku. A kým diskriminácia nie je niečím, čo by sme v Európe nezažili, problém týchto ľudí nenapodobňuje nič, s čím ste sa možno doposiaľ stretli.

O vylúčení tejto kasty ľudí totiž nerozhodla iná farba pleti či náboženské vyznanie, ale to, čím sa živili.

Špinavá krv, špinaví mäsiari

V japonskej histórii dominujú dve hlavné učenia — tradičné náboženstvo šintó a známejší budhizmus.

Tieto učenia nepracujú so súborom prikázaní a hriechov, ako to poznáme z kresťanskej výchovy. Vec, na ktorej náboženstvu šintó záleží, je vnímanie čistoty (harae) a znečistenia (kegare).

Kým v kresťanstve je možné hriech “spáchať”, chápanie znečistenia kegare sa nemusí vyslovene týkať vecí, ktoré robíme vedome. Znečistení môžeme byť krvou, chorobou a smrťou, napríklad po tragickej udalosti, akou je smrť člena našej rodiny. V takom prípade je nutné sa očistiť.

Kultúrna antropologička Emiko Namihirová spomína, že myšlienka znečistenia pochádza z dávnych dôb a zmienky o ňom nájdeme už v prvých kronikách mýtov, legiend a tradícií. Veľmi vážne sa berie až do dnešného dňa, pričom za znečistenie považujeme “aj javy spojené s ľudskou fyziológiou, ako sú tehotenstvo, pôrod, choroba, krvácanie a sexuálna aktivita”.

Japonci z toho dôvodu celé storočia prejavujú relatívne vysokú mieru averzie voči krvi ako takej. Iróniou je, že obľúbená konzumácia rýb do zoznamu znečistenia kegare nepatrila. Vraj toľko nekrvácajú.

Ako k problému burakumin prispel budhizmus?

Tradičné náboženstvo šintó, z ktorého koncept znečistenia pochádza, sa však v krajine vyvíjalo spoločne s budhizmom.

Pokiaľ tento vzťah extrémne zjednodušíme, šintó rieši radostné udalosti, no na tie tragické nemalo príliš schopný dosah.