Slovenskí vodiči kašlú na povinné poistenie a štát to toleruje. Celý systém je doslova smiešny a nefunkčný

Okresné úrady ročne dostanú približne 300-tisíc oznámení o neuzatvorení povinného zmluvného poistenia. Pokutu za nesplnenie si povinnosti však dostane iba minimálna časť majiteľov týchto vozidiel. Dôvodom je zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý Slovensko technicky drží v minulom storočí.

Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa pozrel, ako pri tejto problematike v rokoch 2018 až 2023 postupovalo 28 vybraných okresných úradov. „Zistenia kontrolórov sú také alarmujúce, že odporučiť môžeme jedine to, aby rezort financií v spolupráci s ministerstvom vnútra pripravili úplne nové pravidlá pre efektívny a účinný sankčný systém voči tým majiteľom, ktorí z rôznych, aj špekulatívnych dôvodov nepristúpia k poisteniu auta a ohrozujú nielen majetok, ale aj zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Tabuľky napaľujú na CDčka

Počas šiestich kontrolovaných rokov oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov príslušným okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia zo strany vlastníkov motorových vozidiel. Okresné úrady však v tom istom období uložili iba 32 640 pokút v celkovej sume viac ako 3,8 mil. eur. Z tejto sumy bolo nakoniec vymožených iba necelých 44 %.

Štát tak podľa NKÚ ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol aktívne použiť na zvyšovanie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky. „V dnes fungujúcom systéme kryjú zodpovední motoristi svojím poistením škodu spôsobenú neplatičmi. Platiaci motoristi zároveň prispievajú do osobitného účtu ministerstva vnútra, z ktorého by mali byť hradené rôzne projekty a aktivity súvisiace so zvyšovaním bezpečnosti cestnej premávky,“ poukazujú kontrolóri.

Systém povinného zmluvného poistenia vozidiel zastal podľa NKÚ v čase a je tak absurdný, že môže demotivovať zodpovedných, a teda platiacich ľudí. „Ukážkou je skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov spravidla raz do roka odovzdáva na CD nosičoch príslušným úradom excelovské zoznamy nepoistených vozidiel. Štát totiž nezabezpečil plošný informačný online systém,“ priblížil šéf kontrolórov.

Takmer každý desiaty vodič je bez PZP

„Nehovoriac o tom, že okresné úrady sú personálne poddimenzované a chýba im technické vybavenie na to, aby sa všetkými oznámeniami zaoberali v reálnom čase,“ dodal. Pre zle nastavený systém je preto dnes odhadom bez PZP približne 9 % evidovaných vozidiel.

NKÚ upozornil aj na netransparentné procesy v celom systéme. Je totiž len na rozhodnutí úradníka, ktorý spis bude vybavovať a aká finančná sankcia bude neplatičovi uložená. Napríklad na banskobystrickom úrade boli v roku 2018 riešené najmä prípady osôb, ktorých priezviská sa začínali na písmená A-B.

Následne v roku 2019 na písmená B-Č a v rokoch 2020 a 2021 na písmeno D. Bardejovský okresný úrad zas riešil iba prípady nepoistenia dlhšie ako 6 mesiacov a v Prešove úradníci neukladali pokuty v prípadoch, ak vozidlo vlastnila právnická osoba.

Na Slovensku je 72 okresných úradov, pričom ukladanie pokút za nezaplatenie PZP by mal zo zákona riešiť každý úrad. Celoslovenská kontrola ukázala, že reálne danú agendu vybavuje len 49 z nich. Najmenšie okresné úrady neboli na túto agendu technicky ani personálne pripravené.

„Ukážkou zlyhania je bratislavský úrad, kde pre agendu PZP mali vyčleneného jedného úradníka a ten mal v období šiestich rokov vybaviť viac ako 300-tisíc spisov,“ doplnil Andrassy. Situáciu komplikuje aj fakt, že vecne patrí agenda pod rezort financií, ale samotné okresné úrady patria pod vnútro.

Okresné úrady môžu ukladať pokuty za neuzatvorené poistenie od 16,60 eura do 3 319,39 eura. Pre chýbajúci „sadzobník“ pokút a metodiku okresné úrady určovali výšku pokuty rôzne. Priemerná pokuta uložená Okresným úradom Košice bola 32,76 eura, Okresným úradom Prešov 221,04 eura.

„Ak by len nami kontrolované úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení o neuzatvorení poistenia, pri najčastejšie ukladanej pokute 80 eur, mohol by byť príjem štátneho rozpočtu za šesť rokov vyšší o viac ako sto miliónov eur,“ uzavrel Andrassy.

Pozri aj:

Lidl skúša zaujímavý experiment, ktorý ostatné reťazce odmietajú: U našich susedov nakúpite unikátnym spôsobom